Pripomíname si 103. výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika

4.5.2022
0

Zdroj: ms

Páčil sa vám článok?

Medzi najvýraznejšie osobnosti slovenských dejín patrí Milan Rastislav Štefánik - diplomat, politik, štátnik, vojak, vedec, astronóm a cestovateľ, jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. Práve 4. mája si pripomíname výročie jeho tragickej smrti.

Život tejto výnimočnej osobnosti slovenských a československých novodobých dejín ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristávaní neďaleko Bratislavy. Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z roku 1993 je 4. máj - výročie úmrtia M. R. Štefánika - pamätným dňom Slovenskej republiky.

Celoslovenská spomienková slávnosť pri príležitosti 103. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika sa uskutoční v sobotu (7. 5.) na mohyle generála Štefánika na Bradle, na mieste posledného odpočinku jednej z kľúčových osobností Slovenska.  

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách do rodiny evanjelického farára. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a v Sarvaši sa výrazne spoločensky angažoval. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.

Po pol roku života v Paríži začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly pod vedením francúzskeho astronóma a fyzika profesora Julesa Janssena. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Počas 14 rokov – od roku 1905 do roku 1919 - precestoval všetky kontinenty okrem Antarktídy.

Francúzskym občanom sa stal M. R. Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.

Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.  

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný Česko-Slovenský štát vznikol 28. októbra 1918.

Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. Ani jeden z členov posádky pád lietadla neprežil.

M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

(TASR) 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie