História: Zánik Univerzity Istropolitana zavinili tí, čo ju založili

21.3.2020
0

Zdroj: Katarína Králiková

Páčil sa vám článok?

Kráľ Matej Huňady (Korvín) je známy ako zakladateľ prvej univerzity v Uhorsku. Inšpiroval ho zrejme jeho vychovávateľ Ján Vitéz zo Sredny, ktorého neskôr poveril riadením univerzity. Spoločne chceli vytvoriť rešpektovanú a vyhľadávanú inštitúciu najmä pre nadaných mládencov z Uhorska.

Spoznať dejiny Univerzity Istropolitany je náročné aj pre samotných historikov. Viacerí sa zhodujú, že máme len málo informácií o tejto prvej vysokoškolskej inštitúcii na našom území. Z toho, čo sa zachovalo, vypracovala vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV Miriam Hlavačková v roku 2008 rozsiahlu a zaujímavú monografiu. Jej práca je hlavným zdrojom pri spoznávaní tých, ktorí stáli za vznikom aj zánikom školy, známej pod názvom Academia Istropolitana.

Ak by sme sa vrátili do ­15. storočia, zistili by sme, že na našom území poskytovali vzdelávanie často striedajúci sa absolventi zahraničných univerzít. V Bratislave prednášali aj na mestskej kapitulskej škole pri Kostole sv. Martina. Študentom síce poskytovali vzdelanie porovnateľné s univerzitným, avšak nie jeho spoločenskú prestíž.

V roku 1458 bol zvolený (nie korunovaný) za uhorského kráľa vzdelaný a jazykovo nadaný 15-ročný Matej Huňady (1443 – 1490). Na dôležité funkcie dosadil tých, ktorým dôveroval. Jedným z nich bol jeho vychovávateľ a „otec uhorského humanizmu“ Ján Vitéz zo Sredny (1408 – 1472). V tom čase pôsobil ako biskup vo Veľkom Varadíne.

Zdroj: Shutterstock

​Matej Korvín.

Kráľ Matej sa prvých šesť rokov vlády venoval získaniu svätoštefanskej koruny. Chcel byť legitímne korunovaný za uhorského kráľa. Najviac mu v tom pomáhal v diplomacii skúsený Ján Vitéz. Ako jediný mohol dokonca v roku 1464 vstúpiť za hradby Viedne a prevziať korunu pre kráľa Mateja. Ten ho následne vymenoval za svojho tajného radcu a bol zvolený aj za ostrihomského arcibiskupa. Už o rok viedol Ján Vitéz delegáciu do Ríma so žiadosťou o povolenie zriadiť v Uhorsku „studium generale“, teda univerzitu. Pápež Pavol II. ju krátko po doručení v roku 1465 odsúhlasil. Následne kráľ Matej vymenoval Jána Vitéza za kancelára univerzity. Jej sídlo strategicky určil v dnešnej Bratislave, a tak jej základy vytvorila spomínaná mestská kapitulská škola.

Vtedajšie udalosti sú pútavo opísané v časopise Historická revue č. 5/2017. Aj z nich sa dozvedáme, že Ján Vitéz nemal vplyv iba na zriadenie univerzity, ale aj na jej fungovanie. Neďaleká Viedenská univerzita pritom už mala zvučné meno. Vznikom Univerzity Istropolitana sa jej však neznížil počet študentov, a to ani tých z Uhorska. Spočiatku provizórne študentské lavice novej univerzity preto mohli naplniť len slávni učitelia. Charizmatický Ján Vitéz pri ich získavaní využil svoje schopnosti aj kontakty.
Najväčšiu prestíž poskytoval univerzite astronóm, matematik a geograf Johannes Müller z Königsbergu, v latinčine Regio Monte, podľa čoho si doplnil k priezvisku Regiomontanus. Rovnako tak Ján z Gmundenu, prvý odborný profesor astronómie a matematiky na Viedenskej univerzite. A tiež poľský astronóm a lekár Martin Bylica z Ołkusza. A aj teológ a právnik Ján Gattus či profesor práva, básnik a historik Marzio Galeottus.

Potenciál univerzity však nebol využitý. Kráľ Matej, na rozdiel od iných panovníkov, nepodporoval finančne „svoju“ univerzitu dlhodobo. Navyše, nechránil ani východné územia Uhorska pred vojakmi Osmanskej ríše. Namiesto toho neustále útočil na Česko, v dôsledku čoho často zvyšoval dane. To sa nepáčilo domácim šľachticom ani Jánovi Vitézovi, ktorý v roku 1471 zosnoval proti kráľovi Matejovi sprisahanie. Neúspešne. Kráľ ho potrestal domácim väzením. Po týchto udalostiach viacerí učitelia opustili univerzitu v Prešporku, čo spôsobilo jej postupný rozpad ešte pred smrťou kráľa Mateja. Zakladatelia Univerzity Istropolitana tak zapríčinili o jej zánik. Vďaka nim sa však slávni humanistickí učitelia podelili o svoje poznatky a renesančné myšlien­ky aj s uhorskými študentmi, ktorí ich potom odovzdávali ďalším generáciám.

Katarína Králiková,
sprievodkyňa
dejinami a blogerka

Hlavné zdroje: HLAVÁČKOVÁ Miriam: Monografia Kapitula pri Dóme sv. Martina – intelektuálne centrum Bratislavy v 15. storočí. Spoločnosť Pro Historia, o.z. 2008; HOMOĽA Tomáš: Renesančný panovník. Historická revue 5/2019

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.