Spomienkový album 23-24/2001

1.12.2006
0
Páčil sa vám článok?

Hudobný život v Bratislave si nemožno predstaviť bez výrobcov, dodávateľov a opravárov hudobných nástrojov. Napriek tomu, že mesto bolo pomerne malé, v 19. storočí, keď Prešporok nebol už ani hlavným ani kráľovským korunovačným mestom, mal najmenej dve renomované továrne na výrobu klavírov.

Okrem výrobne firmy rodiny Schmidtovcov, ktorí hostili vo svojich priestoroch v 30. rokoch 19. stročia aj hudobných velikánov ako J. N. Hummela a F. Liszta, tu pôsobili aj iné firmy. V roku 1840 založil Peter Werner továreň (dnes by sme povedali dielňu) na výrobu klavírov a pianín. Neskôr sa v nej vyrábali aj vtedy veľmi módne harmóniá a cimbaly. Po viacerých sťahovaniach sa firma v 70. rokoch definitívne presťahovala do starého meštianskeho domu na vtedajšom nároží Rybného námestia a Dlhej - teraz Panskej - ulice, kde dnes sídli známa Bibiana.

Dom postavili na konci 18. storočia do mestskej priekopy v tesnom susedstve vtedy už zbúranej Vydrickej brány. V tej istej časti priekopy, ale smerom na dnešné Hviezdoslavovo námestie stál vedľa Obuvníckej bašty od konca 18. storočia menší meštiansky dom. Aj ten už pred rokom 1902 patril Jánovi Wernerovi. V rokoch 1902 až 1903 postavili na jeho mieste vysoký úzky dekoratívny dom, ktorý projektoval Ferdinand Kittler.

Výstavný dom na Hviezdoslavovom námestí číslo 12 akoby sem bol prenesený z viedenskej Ringstrasse. Prízemie a mezanín domu, teda časť pod balkónom, boli výstavnými a predajnými priestormi. Tu firma ponúkala svoje najlepšie výrobky. Horné poschodia slúžili ako byty majiteľovi domu Jánovi Wernerovi a nájomníkom.

Dnes sú priestory voľakedy reprezentačnej predajne značne znehodnotené a prestavané na podradné byty. Pred niekoľkými rokmi zmizla z vchodu domu kvalitná mrežová brána múzejnej hodnoty, výrobok firmy Marton. Stratila sa aj maľovaná lýra, ktorá bola ozdobou balkónu pri pohľade zdola. Chýba už aj jedna z kamenných váz atiky, štít stratil svoju pôvodnú formu.

O pôvodnom majiteľovi svedčí teraz už len jeho monogram v terazzovej dlažbe vchodu, písmená W.J a datovanie 1903. Potomkovia pôvodných majiteľov objekt v rámci reštitúcie doteraz späť nedostali. Hádam práve preto jeho znehodnotená fasáda ďalej chátra. Park pred domom sa práve znovu upravuje. Dočká sa rekonštrukcie aj wernerovský dom?

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?