Spomienkový album 02/2001

Keď gróf A. Grassalkovich v 60. rokoch 18. storočia kupoval meštianske a šľachtické záhrady pred bránou na Suchom mýte, stál už na mieste terajšieho Karátsonyiho paláca podpivničený prízemný objekt, v ktorom bol hostinec.

V rokoch 1883-84 na jeho mieste postavili prepychový palác podľa projektu Ferdinanda Kittlera. Je to vlastne trojica samostatných obytných domov s jednotnou fasádou, pričom stredný palác je zastrešený mohutnou plechom zakrytou kupolou. Architekt sa inšpiroval novostavbami viedenskej Ringstrasse, pričom fasádu stvárnil v slohu talianskych renesančných palácov. Objekt sa ihneď stal klenotom architektúry v Prešporku. Nebol ešte zakrytý radom rozkošatených stromov a vedľa neho ešte nejestvovala terajšia Spojná ulica.

V 90. rokoch sídlilo v paláci vedenie spolku Izabella. Bolo to ženské združenie na podporu ľudovej umeleckej tvorivosti, ktoré pod patronátom arcikňažnej Izabely - manželky arcikniežaťa Friedricha (majiteľa Grassalkovichovho paláca) organizovalo výrobu a predaj textilného vyšívaného tovaru. Dodávateľkami boli najmä ženy z Cífera a okolia, ktoré pod vedením poštmajsterky Márie Hollóssyová dosiahli takú umeleckú dokonalosť, že ich výšivky boli ocenené aj na svetovešj výstave v Paríži.

Po druhej svetovej vojne palácový objekt chátral. Fasádu síce v 80. rokoch opravili, ale interiéry slúžili ako kancelárie a sklady. V posledných rokoch budovu opravili pre potreby vládnej inštitúcie a v jednej tretine pri Spojnej ulici získala priestory aj kancelária prezidenta.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer