Spomienkový album 10/2000

Mor bol pre človeka v minulosti často väčšou pohromou než vojna. Pred nepriateľom sa dalo ujsť, pred nákazou nikdy.

Keď už obetiam epidémií nepomáhali ani také drahé lieky ako prášok z pomletej či roztlačenej balzamovanej egyptskej múmie (v jednej prešporskej lekárni ho predávali ešte aj na konci 18. storočia), hľadali ľudia záchranu v modlitbách. Modlitbách za tých, ktorí už zomreli alebo práve zomierali, ale aj za tých, ktorí dúfali v uzdravenie alebo v to, že ich mor obíde.

Obete morov pochovávali na zvláštne, tzv. morové cintoríny za hradbami mesta. Jeden z najhroznejších morov zažilo obyvateľstva Prešporku v roku 1713. Tí, ktorí mor prežili, z vďaky za záchranu a ako pamätník tým, ktorí neprežili, stavali pamätníky. Takým morovým pamätníkom je aj stĺp Nepoškvrnenej Panny Márie - Imaculaty z roku 1723, ktorý dnes stojí pred kostolom kapucínov.

Do roku 1984 stál približne v strede Župného námestia - bližšie k Michalskej bráne a kostolu trinitárov. V 80. rokoch sa však nepovažovalo za vhodné, aby pred sídlom Slovenskej národnej rady vítala návštevníkov Panna Mária a tak ju odsunuli nabok. Na jej mieste vznikol neudržiavaný ostrov zelene, ktorá patrí skôr do Vysokých Tatier.

V čase „presunu“ stĺp Panny Márie tak „zreštaurovali“, že dnes na ňom sotva nájdeme kus pôvodného originálu. Socha Imaculaty, stĺp, štyri sochy, anjelov ako aj zábradlie sú nahradené kópiami, často z umelého kameňa. Nápisy na podstavci sú zostavené tak, že nezodpovedajú biblickému textu.

Na dvoch kovaných konzolách bývali pôvodne umiestnené dva lampáše s večným svetlom. lampáše sa stratili, ale v roku 1999 ktosi múdro doplnil počet konzol na štyri, hoci všetky ostali nefunkčnými. Nedávno akýsi vandal nákladným autom zdemoloval aj zábradlie pred sochou Panny Márie.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer