Spomienkový album 03/2000

1.12.2006
0
Páčil sa vám článok?

Baštová ulica dostala svoje terajšie pomenovanie až v druhej polovici 19. storočia, v čase, keď v jej blízkosti už dávno nijaké bašty nestáli. Predtým niesla výstižnejšie pomenovanie „Zwinger Gassel“, lebo sa ťahala pozdĺž mestského opevnenia s parkanom, ktorý sa po nemecky volá Zwinger. Keďže v uličke býval po stáročia mestský kat, bola až do konca 18. storočia známa ako katova ulička (Henker - Gasse).

Pravdepodobne už v stredoveku boli na mestské opevnenie z vnútornej strany „nalepené“ obydlia chudobných ľudí, také, aké sme mali donedávna možnosť vidieť v Trnave a aké tvoria známu Zlatú uličku v Prahe. Po zrušení hradieb sa na ich mieste objavili vyššie a pevnejšie stavby. Z nich sa doteraz zachovali domy pri Michalskej bráne.

Na fotografii z roku 1928 vidieť rozostavaný dom č. 4. Neskôr niesol číslo 4-10, čo naznačuje, že ho postavili vo viacerých stavebných fázach od roku 1924. K štyrom okenným osiam, ktoré vidno na zábere, pribudlo neskôr ešte ďalších šesť. Pred výstavbou terajšieho objektu zbúrali bez dokumentácie všetky staršie múry, vrátane mestského opevnenia až do úrovne ulice. V suteréne domu sa však zachovali základové múry pôvodných domov.

Terajší dom, ktorý je už desať rokov prázdny, staval pravdepodobne mestský staviteľ Peter Tomčík, nie je však isté, či bol aj autorom projektu. Výška domu bola určená regulatívmi mestského stavebného úradu. Dom nesmel byť vyšší, ako stanovovali predpisy. Tie však dnes už asi neplatia lebo domy okolo Michalskej brány stále zvyšujú. Práve teraz zvýšili dom oproti (na mieste bývalého katovho príbytku).

Zdá sa, že veža Michlaskej brány bude onedlho úplne zakrytá vysokými domami a strechami v jej najbližšom okolí, čo nesvedčí o dodržiavaní zásad, ktoré by mali platiť v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?