Spomienkový album 08/1998

30.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Laurinská ulica bola až do roku 1936 na východnom konci nápadne úzka. To preto, že domy tu doslova kopírovali tvar gotickej brány, postavenej v druhej polovici 13. storočia a zbúranej medzi rokmi 1775 a 1778.

Zdá sa, že klasicistické domy, ktoré tam vzápätí postavili, obsahovali až do druhého poschodia stredoveké múry pôvodnej veže nad bránou.

V predbrání, ktoré sa zatáčalo do pravého uhla k juhu, postavili už v rokoch 1881-82 nájomný dom s kruhovým dvorom podľa projektu Ferdinanda Kittlera (č. 19). V jeho susedstve potom postavili architekti F. Wimmer a A. Szőnyi v rokoch 1928/29 objekt s pasážou Central (č. 17).

V roku 1936 prišiel rad na dom, ktorý bol zvyškom ľavej (severnej) strany stredovekej veže. Na jeho mieste postavili v roku 1937 nenápadný obytný dom (č. 15) podľa projektu arch. Gabriela Schreibera. Jeho fasáda je skoro identická s fasádou neďalekého domu na Nedbalovej 10 od toho istého architekta. V pôvodnej budove býval obchod (1922) obchod známej kefárskej firmy Grüneberg.

Južnú časť brány zbúrali až na začiatku 40. rokov v súvislosti s výstavbou novej bankovej budovy. Na jej mieste je dnes vchod do Divadla P. O. Hviezdoslava. Objekt banky projektovali architekti E. Kramár a Š. Lukačovič (Laurinská 22).

Nová výstavba už nerešpektovala zachovanú dispozíciu pôvodnej brány. Aj meno ulice zmenili po vojne tak, aby už mestskú bránu nepripomínalo. Vrátili sme sa k pôvodnému názvu a brána, na ktorú už všetci zabudli, bude vyznačená na mieste, kde pôvodne stála.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.