• História
  • 30.11.2006 17:21

7. Naša ulica je v miernom pásme nevypočítateľná

0 0

Dunajská ulica sa síce nachádza v miernom pásme našej planéty, ale občas zažila Vianoce ako na Sibíri. Občas napadol ťažký mokrý sneh, potom to v noci všetko zamrzlo a do rána dolámalo na stromoch konáre.

Pamätám sa na jeden Štedrý večer, keď cez deň zapršalo a do večera zmrzlo všetko na kosť! V oknách žiarili sviečky a prskavky, nad mestom lietali anjeli, ľudia boli pri štedrej večeri - ale môj pes ma uhovoril, aby sme sa šli prejsť.

Pedro bol tichej povahy, veľmi sme si rozumeli. Vyšli sme na ulicu a tá bola ako klzisko! Pedro sa rozbehol a viezol sa po štyroch labkách do ďaleka. Zmizol na tom lesklom chodníku smerom k Manderláku, po chvíli sa priviezol na ľade späť. Najprv som si myslel, že ho tá rýchlosť jazdy na ľade zošokovala... ale nie. Vyzeral spokojne. Pretože nevedel zabrzdiť - zmizol okolo mňa na štyroch labkách obrovskou rýchlosťou smerom k trhu pri Ondrejskom cintoríne. Bol to rýchlokorčuliarsky štedrý večer. Snehu nikde. Celá Bratislava bola zamrznutá ako orechová škrupina. K môjmu Pedrovi na štyroch labkách sa pridali deti na dvoch labkách a Dunajská bola celá v pohybe. Mamy sa ich snažili odchytávať, ale to by museli mať siete ako rybári v Andalúzii. Dospelí v ten vianočný deň radšej z domu ani nos nevystrčili.

Inokedy nastala v našom miernom pásme snehová chujava už koncom novembra! Záľaha snehu, kopce po oboch stranách ulice a čo bolo najhoršie - v noci zavialo brány a von z domu sa dostal len ten, čo mal lopatu. Chlapci z Dunajskej ulice veľmi zosmutneli. Pre množstvo snehu sa nemohli dostať do školy. A do školy chodili veľmi radi! Každá vynechaná hodina ich vedela veľmi rozžialiť. No napadlo toľko snehu - že Dunajská ulica znehybnela. Na našom dvore mohlo dôjsť aj k stratám na životoch. Na domovníčku Smutkovú sa skydlo zo strechy v jednej chvíli toľko snehu, že ju to zvalilo na zem a načisto primliaždilo!

Ani deti neboli na tom lepšie. Vo dvore bol kopec snehu, nahrabaný z okrajov - aby sa dalo chodiť do pivnice a kôlne. Chlapčiská boli pri chuti, začali sme stavať pod kopcom tunel. Striedali sme sa ako praví tunelári - chceli sme sa prekopať na druhú stranu snehového kopca. Nebudete mi veriť - ale žijú ešte na našej Dunajskej ulici očití svedkovia - pri tunelovaní zasypalo akurát mňa! Otec s domovníkom ma vyhrabávali spod kopca lopatami, hrabľami a holými rukami...

Málo chýbalo a do Staromestských novín by koncom tisícročia nemal kto písať o Dunajskej ulici! No poviem vám úprimne, že po tej skúsenosti som sa vždy na lyžovačke pri prednáške o lavínach len usmieval. Ja som pobyt pod snehom zažil! Ja som bol pod snehom štyri minúty! Ja viem, čo je to nevedieť pod snehom, kde je hore a kde je dolu! Ja viem, aká je pod snehom tma tmúca!

A bol aj taký Štedrý večer na Dunajskej ulici, že bolo teplo, odmäk, hotová jar. Skadiaľ si spoza Álp vial teplý fén. Deti boli veľmi sklamané. Čo potom s deťmi na ostrove Curacao, keď je štedrý deň a všade okolo len horúca piesková pláž?

Mám rád štedrý deň na Dunajskej ulici. Naša ulica je v miernom pásme nevypočítateľná. Vždy nás niečím prekvapila. Možno tohto roku bude na ulici snehová čvachtanica. Môj otec hovoril tej snehovej kaši exoticky „loč-poč“. Mne je to v podstate jedno, aké bude počasie. Ja som len za to, aby bol na Dunajskej ulici pokoj a mier, aby sa nestrieľalo, aby nevypukla bojová „kuca-paca“. Všetkým chlapcom z Dunajskej roztrúseným po celej zemeguli želá šťastlivé a veselé vianočné sviatky

Julo Satinský


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.