Budova Caritasu stojí v nezmenenom stave

Na mieste Zochovej ulice jestvovala ulička medzi záhradami už v stredoveku. V dolnej, južnej časti ulice, ktorá zanikla v 17. storočí, keď na jej mieste vybudovali kláštor a kostol kapucínov, stávali v stredoveku domy malých remeselníkov, najmä výrobcov keramiky.

Po oboch stranách tej časti ulice, ktorá jestvuje dodnes, sa pôvodne nachádzali najmä záhrady mešťanov, ale aj šľachty a cirkevných hodnostárov, napríklad prepoštova záhrada. Na prelome 19. a 20. storočia postavili na ulici viacero školských stavieb a doteraz používaný objekt pôrodnice.

Po prvej svetovej vojne vzniklo na čísle 10 zdravotnícke zariadenie, ktoré pôsobilo nepretržite od roku 1925 do roku 2003. Len prednedávnom sa odtiaľ odsťahovala otolaryngologická klinika, pričom v dennej tlači sa objavilo tvrdenie, že objekt nebol postavený pre zdravotnícke účely.

Pravdou je, že objekt postavili v roku 1925 ako súkromné sanatórium Caritas. Autor projektu architekt Artúr Szalatnai (Slatinský) bol absolventom budapeštianskej techniky. V 20. a 30. rokoch postavil niekoľko zdravotníckych zariadení na vysokej úrovni nielen v Bratislave, ale najmä v Piešťanoch a v Trenčianskych Tepliciach, sanatórium od neho stojí dokonca v Lichtenštajnsku. Bratislavské sanatorium Caritas, ktoré malo byť dávno zapísané v zozname pamiatok, patrilo k jeho najranejším zdravotníckym projektom.

Budova bola neskôr necitlivo zvýšená o jedno podlažie. Fasáda objektu bola pôvodne zavŕšená nízkou atikou. K sanatóriu pripojili aj starší susedný objekt, pôvodne obytný dom. Napriek skoro osemdesiatročnej existencii a viacerým úpravám sa stavba architekta Szalatnaia zachovala v skoro nezmenenom stave. Kubistický zdravotnícky symbol na fasáde medzi oknami zvýšeného prízemia ako aj dva potrály s datovaním 1925 vytesal z kameňa bratislavský majster sochár Alojz Rigele podľa nákresu Artúra Szalatnaia. Artúr Szalatnai-Slatinský žil v rokoch 1891 - 1962.

Štefan Holčík

FOTO - Oto Limpus