Schodište pre najvznešenejších hostí

Reprezentačné schodište Primaciálneho paláca je klenotom bratislavskej, ale aj viedenskej architektúry. Jeho projektant Melchior Hefele bol totiž profesorom architektúry vo Viedni.

Postavil rad stavieb, ale ani v jednej z nich sa mu nepodarilo vyvolať v slávnostnom schodišti takú vznešenú atmosféru ako práve v prešporskom paláci uhorského kniežaťa prímasa Batthyanyho. Toto schodište vedie len do salónov a siení na reprezentačnom poschodí, ktoré sa v palácovej architektúre označuje talianskym výrazom piano nobile. Menej dôležité priestory na druhom poschodí boli prístupné inými schodišťami. Tie sa ničím nelíšia od schodíšť tuctovej architektúry meštianskych domov z konca 18. storočia.

Reprezentačné schodište bolo určené len najvznešenejším hosťom. Personál, služobníctvo, prosebníci - tí všetci prichádzali k arcibiskupovi - ak sa do paláca vôbec dostali - menej nádhernou cestou. Dve a pol poschodia vysoká schodišťová hala je presvetlená vysokými oknami z východnej a zo severnej strany. Pod nimi prebiehajú ramená širokých pohodlných kamenných stupňov. Schody sa vinú okolo štvorcového centrálneho priestoru, nad ktorým visí z bohato štukami ozdobeného plafónu bronzový mnohoramenný luster zo začiatku 20. storočia.

Aj lampy na nárožných pilieroch balustrového zábradlia sú replikami zo začiatku 20. storočia, ale vyrobili ich údajne podľa jediného nájdeného zachovaného originálu. V 18. storočí sa do lampášov vkladali voskové sviečky, osvetlenie schodišťa teda nebolo pôvodne také žiarivé, ako je dnes. V druhej polovici 19. storočia boli na nárožných pilieroch osadené kamenné alebo gipsové sochy, pravdepodobne alegorické postavy z antickej mytológie. Svedčí o tom jediná zachovaná, ale nie veľmi jasná amatérska fotografia.

Štefan Holčík

FOTO - Oto Limpus