V roku 1903 mesto za Primaciálny palác zaplatilo 320-tisíc strieborných korún
Na prelome 19. a 20. storočia už stredoveká stará radnica ani napriek mnohým dostavbám a prestavbám nezodpovedala potrebám rozrastajúceho sa moderného mesta.
Uvažovalo sa s jej zbúraním. Mali ju nahradiť novostavbou, ako napríklad v Grazi či v Liberci. Iní navrhovali starú radnicu prestavať a zvýšiť o druhé poschodie. Ďalší sa prikláňali k názoru, že treba postaviť úplne novú radnicu na inom mieste.
Na začiatku 20. storočia prišla mestu vhod ponuka ostrihomského arcibiskupstva predať vtedy ešte len 120-ročný zimný arcibiskupský palác, všeobecne známy ako Primaciálny palác. Arcibiskup ho nepoužíval, náklady na jeho údržbu boli príliš vysoké. Palác stál nielen v tesnom blízkosti radnice, ale bola v ňom aj zrkadlová sieň ako stvorená na to, aby v nej zasadalo mestské zastupiteľstvo. V auguste 1903 sa palác za cenu 320 000 strieborných uhorských korún stal majetkom mesta. Oprava stála okolo pol milióna uhorských korún. Veľká časť nákladov sa však mestu vrátila. V paláci totiž objavili sériu vzácnych anglických tapisérií zo 17. storočia, ktoré ostali v majetku mesta.
Palác projektoval pre kardinála Jozefa Battyanyho viedenský architekt Melchior Hefele. Postavili ho v rokoch 1777 až 1781 na mieste starej arcibiskupskej rezidencie, ktorej korene siahali do stredoveku. Pôsobil tu aj významný viedenský maliar F. A. Maulpertsch, jeho žiaci a spolupracovníci a celý rad sochárov a štukatérov z Viedne.
Priečelie paláca je obrátené na sever. Zavŕšené je mohutným trojuholníkovým tympanonom, v ktorom bola pôvodne nástenná maľba od Maulpertscha. Tá sa síce nezachovala, ale v rokoch 1956 až 1958 ju majster Ernest Zmeták nahradil kamennou mozaikou s rovnakým námetom.
Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer