• História
  • 30.11.2006 14:30

V Ungerovom dome je dnes mestský archív

0 0

Až do konca 16. storočia susedil s radnicou samostatný meštiansky dom, ktorý bol podľa jedného z prvých majiteľov známy ako Ungerov či Ungerlov dom. Ten v roku 1591 majitelia „zmodernizovali“.

Odstránili z neho vysoký štít, ktorý nahradili menším vikierom, a namiesto malých a úzkych okienok osadili na prvé poschodie nové veľké renesančné okná. Ostenie okna vo vikieri doplnili znakom a latinským nápisom. Keď bol dom ponúknutý na predaj, mestská rada neváhala a kúpila ho.

Miestnosti vo veži a v podkroví radnice boli už vtedy zaplnené archívnym materiálom. Vedľajší dom mohol vyriešiť problém ďalšieho uloženia mestského archívu na celé nasledujúce storočia. Okná doplnili ešte renesančnými mrežami, a sieň na prvom poschodí zatvárali od roku 1742 novými pevnými železnými dverami, ktoré sú ozdobené rokokovými ornamentmi a označené veľkým znakom mesta. Medzi oknami budovy je druhotne umiestnená kamenná soška sv. Ladislava (dnes odliatok), ktorá bola možno v 15. storočí ozdobou gotického štítu vedľajšieho Pawerovho domu.

V sieni na poschodí sa čiastočne zachovali archívne skrine z 18. storočia (väčšinu z nich po druhej svetovej vojne ako bezcenné zničili) a kamenné (opukové) dlaždice, aké boli do prestavby objektu v 60. rokoch 20. storočia vo viacerých miestnostiach Starej radnice.

Prízemie prestavali na začiatku 20. storočia na študovňu Mestského archívu. Vtedy zanikla aj pôvodná vozová brána, ktorú nahradili dvoma oknami. Vtedy zbúrali aj zadný trakt stredovekého domu, ktorý musel ustúpiť novostavbe krídla, ktoré spojilo stredoveký areál Starej radnice s Primaciálnym palácom.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer

V Ungerovom dome je dnes mestský archív


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.