Ganymedova fontána mala okrasnú funkciu

30.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Krátko pred začatím predstavenia vypukol 8. decembra 1881 vo viedenskom divadle Ringtheater požiar. Rozšíril sa tak bleskovo, že väčšina prítomných nemala ani čas ani možnosť uniknúť. Pri požiari vtedy zahynulo 380 ľudí.

Prešporské divadlo slúžilo vtedy obyvateľstvu už vyše sto rokov. Zodpovední si uvedomovali, že v prípade požiaru by sa tu mohla zopakovať viedenská tragédia. Staré divadlo zbúrali na jeseň roku 1884 a nová budova podľa projektu viedenských architektov F. Fellnera a H. Helmera bola už v roku 1886 hotová. Budova bola postavená z pevného ohňovzdorného materiálu a napojená na vodovod z práve postavenej vodárne. Už v roku 1885 s úspechom vyskúšali v budove divadla hasiace hydranty.

Pred nové mestské divadlo postavili fontánu od prešporského rodáka Viktora Tilgnera. Sochár sa pri jej tvorbe podriadil monumentálnej architektúre divadelnej budovy. Nechcel ju svojím dielom potlačiť, ale doplniť. Bola to prvá verejná fontána v Prešporku, ktorá nebola určená na to, aby z nej obyvatelia blízkych domov čerpali úžitkovú a pitnú vodu, a prvá v meste napájaná filtrovanou dunajskou vodou. Nebola utilitárnym technickým zariadením, zdrojom úžitkovej vody, ale mala funkciu výlučne okrasnú, dekoratívnu. Viktora Tilgnera pri tvorbe bratislavskej fontány inšpirovali určite predovšetkým fontány v Ríme a v Tivoli.

Ústredným motívom umeleckého stvárnenia bratislavskej fontány je grécka mytologická postava chlapca menom Ganymédes. Podľa antickej legendy to bol syn frýžskeho kráľa Troa, ktorého meno dodnes žije v pomenovaní mesta Trója.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?