Dom, ktorý mal kedysi vežu

Prešporské Hlavné námestie nevzniklo náhodou. Vytýčili ho niekedy na prelome 13. a 14. storočia na mieste vhodnom, aby sa tam konali trhy. Mešťania sa rozhodli pre pravidelné štvorcové priestranstvo (malé odchýlky nás dnes nesmú mýliť), do ktorého mali v kútoch vyúsťovať ulice.

Na všetkých štyroch stranách trhoviska mali stáť domy, obrátené k trhu úzkymi priečeliami - ako dodnes domy na mnohých dedinách. Medzi jednotlivými domami, ktorých fasáda smerom k námestiu bola široká približne 10 metrov, boli úzke dvory či prejazdy do ďalej položených dvorov.

V 14.storočí bolo mesto už opevnené, ale kto si to mohol dovoliť, staval si vlastný dom s opevnením a vežou. Boli to najmä bohatí kupci, ktorí si museli majetok a tovar zvlášť ochraňovať - hoci aj voči vlastným susedom. Okolo trhoviska postavili niekoľko domov s vežami. Jedna z nich je zachovaná a viditeľná v podobe veže Starej radnice. Iná, na nároží Radničnej ulice, už nie je viditeľná. Keď v neskorších storočiach zvýšili objekty v jej tesnom susedstve, stala sa súčasťou mohutného domu s barokovou fasádou, ktorý dnes nesie číslo 2. Pri poslednej prestavbe domu sa potvrdilo, že obvodové múry veže zo 14. storočia sú zachované v plnej výške, hoci vnútro veže často upravovali.

Ťažko si môžeme predstaviť celý rad majiteľov domu od 14. storočia až po koniec 20. storočia. Ešte ťažšie je predstaviť si tie stovky ľudí, ktorí sa v dome za sedem storočí ako obyvatelia vystriedali. Okolo roku 1925 tam žila slečna Vilma z rodiny finančníkov Jurenákovcov, ktorú navštívila Elsa Grailich. Bratia slečny Vilmy sa poznali a stýkali s mnohými významnými osobnosťami 19.storočia, napríklad s Richardom Wagnerom a Johannesom Brahmsom. Jej sestra bola starou matkou hudobného skladateľa profesora Jána Albrechta (1919-1996).

Štefan Holčík

FOTO - Vladimír Mišauer