Poznáte Emila Kumlika? Bol to prešporský knihovník s nevšedným osudom

1.7.2019
0
Univerzitná knižnica

Zdroj: ac

Páčil sa vám článok?

Keď Emila Kumlika (1868 - 1944) vymenovali za prvého riaditeľa knižnice pri vznikajúcej univerzite, mal už za sebou takmer 15 rokov praxe v knihovníctve. Bol to práve on, kto navrhol originálny názov tejto vzdelávacej, vedeckej a kultúrnej inštitúcie, ktorý predurčil jej osud.

Prešporský rodák pochádzal z rodiny, ktorej členovia zastávali zaujímavé funkcie v meste. Starý otec Jozef Kumlik ako skladateľ a dirigent založil Cirkevný hudobný spolok. Iný člen rodiny Kumlikovcov, Teodor, bol vicemešťanostom a predsedom rôznych spolkov. Otec Emila Kumlika Jozef pracoval ako daňový úradník. Odpoveď na otázku, kto inšpiroval mladého Emila venovať sa knihovníctvu, však nájdeme inde.
Emil Kumlik maturoval na Hlavnom cisárskom a kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prešporku. Ako 19-ročný začal študovať na Právnickej akadémii v Prešporku, a tiež prispievať do novín fejtónmi aj osvetovými článkami, a to v maďarskom, neskôr i v nemeckom jazyku. Následne absolvoval doktorandské štúdium na univerzite v rumunskom meste Kluž. Po jeho ukončení sa vrátil do Prešporku.

Medzitým už mal medzi novinármi dobré meno. Zrejme preto získal príležitosť stať sa spravodajcom Uhorského kráľovského ministerstva školstva v Budapešti. Vďaka precíznej práci sa stal osobným tajomníkom ministerského predsedu. Po šiestich rokoch však dostal neodolateľnú ponuku byť ria­diteľom knižnice v rodnom meste.

Písal sa rok 1900. Emil Kumlik odišiel z Budapešti s poctami aj s vyznamenaním „Zlatý záslužný kríž s korunou“. Ako čerstvý absolvent štátneho odborného kurzu s praxou z knihovníctva v Národnom múzeu v Budapešti sa plný nadšenia pustil do budovania novej knižnice v Prešporku.

Knižnica, ktorú Emil Kumlik riadil, sa vtedy volala Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Prešporka. Od začiatku v nej pracoval veľmi systematicky, vytvoril metódu triedenia a katalogizáciu pre vyše 4300 kníh.

Emil Kumlik:

Zdroj: ECKER, Juraj. Dejiny Univerzitnej knižnice v Bratislave 1919 – 1985. Univerzitná knižnica 1989

​Po štyroch rokoch však prijal ďalšiu, ešte väčšiu ponuku. V roku 1914 sa totiž predstavitelia Uhorského kráľovského ministerstva školstva a náboženstva rozhodli založiť univerzitu v Prešporku. Jej súčasťou mala byť aj knižnica. Pozíciu riaditeľa knižnice ponúkli skúsenému a osvedčenému Emilovi Kumlikovi. Práve on, ktorý medzičasom napísal množstvo článkov o dejinách a osobnostiach Prešporka vrátane turistického bedekra mesta Prešporok navrhol, aby bola univerzita pomenovaná na počesť zavraždenej uhorskej kráľovnej známej ako Sissi.

​Emil Kumlik do Knižnice Alžbetinej univerzity presťahoval okolo 60-tisíc kníh z viacerých zrušených knižníc v meste. Všetky osobne, len s jediným pomocníkom, ručne katalogizoval a vytrvalo prosil mesto o novú budovu. Lenže, ako sme písali v predchádzajúcom čísle, v roku 1914 zavraždili Františka Ferdinanda d´Este a jeho milovanú Žofiu Chotekovú. To bol oficiálny dôvod začiatku vojny, na konci ktorej sa v roku 1919 Prešporok stal súčasťou novej Československej republiky. Alžbetinu univerzitu preložili do Maďarska. Emil Kumlik sa vrátil do Mestskej knižnice v Bratislave a neskôr odišiel do Budapešti, kde opäť, po 27 rokoch, pôsobil v knižnici maďarského Národného múzea. A tak Emil Kumlik, zomrel tam, kde sa zrodila jeho láska ku knižniciam. V rodnom meste však tento, srdcom knihovník, zanechal pevné základy, na ktorých vznikla v roku 1919 Univerzitná knižnica v Bratislave.

Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.