5. V tom čase do dvorov zlodeji nechodili

29.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Do nášho dvora v dávnych časoch občas vošiel drotár s krošňou, a priamo vo dvore drôtoval hrnce. Oknárovi priniesla gazdiná alebo slúžka rozbité okno. Okolo oknára sme obzgúňali my - chlapci z Dunajskej ulice. Išlo o git. Zo zvyškov gitu, ktorý nám oknár daroval, sa dali robiť krásne plastelínové sošky.

Dvory boli otvorené, striedavo sme sa hrali raz na jednom, raz na  druhom - nikde nijaké mreže, závory. V tom čase do dvorov zlodeji  nechodili. Vôbec sa mi zdá, že zlodejov bolo v tom čase podstatne menej.

Vo dvoroch na našej ulici pulzoval radostný život. Občas vošli do dvora kone s vozom. Priniesli sudy s vínom alebo burčiakom. Prázdne odniesli. To do dvora U Rašov. Tam bola ešte dlho do šesťdesiatych rokov celkom solídna viecha. Bolo to približne v miestach, kde teraz predávajú autá - škodovky. Darmo je, Bratislava sa stala veľkomestom. Na Dunajskej ulici namiesto krámikov, cukrární, bodeg krmičiek a viech jestvujú teraz predajne áut a filiálky bánk. Hotový Wall Street!

Vo dvoroch za nášho detstva rástla tráva, kvitli kvetinové záhony, aj zelenina sa sadila, vo dvoroch boli stromy, pod ktorými sedávali susedia - penzisti - pamätníci narodení ešte v Rakúsko-Uhorsku. Najviac nás deti bavilo cez deň hrať po dvoroch našej ulice raba-suli. Jedni boli raba - zbojníci, druhí suli - policajti. Naháňačka trvala dlhé hodiny, pretože sme dôverne poznali všetky vchody, priechody, ploty, múriky, vedeli sme o každých dverách na povale. Na jednej povale sme si dokonca zriadili klubovňu. Vtedy sme obdivovali „Rýchle šípy“ a „Timura s jeho družinou“. Tiež mali klubovňu na povale. Samozrejme, že do klubovne sme púšťali len tých, čo vedeli heslo. Heslo sa menilo každý deň.

Do klubovne každý poznášal staré obrázkové časopisy, mapy, petrolejové lampy, vyteperili sme do nej staré stoličky a plagáty. Z klubovne na pôjde bolo dobre vidieť do okolitých dvorov. Keď sme sa otrkali na povale, začali nás lákať prieskumné výlety po strechách. Musím povedať, že - neviem ako teraz - ale v časoch môjho detstva boli šikmé strechy pokryté škridľami dosť šmykľavé. Doplatil na to Milan B. Nezabil sa. Len spadol do otvorenej drevenej kade z nehaseným vápnom. Razantní rodičia z Dunajskej ulice vtedy urobili raziu v našej klubovni a zrušili ju. Plné meno kamaráta, ktorý spadol do nehaseného vápna neuvádzam preto, lebo som zistil, že tieto noviny čítajú Bratislavčania po celom svete a kontrolujú pravdivosť spomienok.

Dostal som milý list od Ivana K. z Kanady, ktorému sestra poslala Staromestské noviny. Ďalšieho kamaráta z našej ulice, ktorý žije v južnej Afrike pobúrilo, že som písal o PODRUME a nebol to PODRUM! Všetkým chlapcom z Dunajskej ulice roztrúseným po celej Zemeguli oznamujem: nebol to PODRUM! Pomýlil som sa. Bola to krčma U TÖRÖKA. Török bol na Dunajskej, (chodili tam rodičia na „kis gulyás“ - malý guláš) a PODRUM (neskôr Albánska reštaurácia )bol z druhej strany - na Špitálskej ulici oproti Kostolu sv. Ladislava. Odpusťte chlapci z Dunajskej ulice, starému kamarátovi! Som rád, že nás čítate aj v ďalekej cudzine.

Július Satinský
Páčil sa vám článok?