Nočný pochod ako súčasť vojnových príprav

Míľnikom v dejinách našej firmy bol slávnostný pochod našich zamestnancov pri príležitosti osláv spolku živnostníkov. Za našu firmu nastúpilo viac ako sto účastníkov.

Pochodovali sme v trojstupoch, majstri, tovariši a učni v bielych mäsiarskych kabátikoch, dlhých bielych zásterách, s bielymi lodičkami, posadenými frajersky na hlave. Vpredu sme kráčali my dvaja s bratom, vzadu za chlapcami išli ženy a učnice, oblečené v čiernom s bielymi zásterami, na hlave mali čepčeky s volánikmi. Radosť bola na ne pozrieť, ako sa s hrdo zdvihnutými hlavami dívali na špalier divákov, ktorí lemovali ulice.

Vrcholom tohto podujatia však bola firemná oslava spojená s tanečnou zábavou. Nikdy v živote som sa toľko nenatancoval ako v ten večer, pretože som si považoval za povinnosť tancovať s každou prítomnou dámou. Najprv so staršími, ako bola manželka riaditeľa Schmidta, potom s pokladníčkami, ale aj s kuchárkou a predavačkami. Až nakoniec prišlo potešenie zatancovať si s učnicami.

Jedného večera mi zavolali z nášho plaveckého družstva. „O 22.00 pred Palugyayom, športový výstroj a pevné topánky.“ Prišlo asi tridsať „cvičencov“, všetci zvedaví, čo sa bude diať. „Nočný pochod,“ povedali nám. Po Hlbokej ceste, cez Horský park sa išlo na západ cez lesy až na Devínsku kobylu. Bola taká tma, že sme skoro zablúdili. Po niekoľkých hodinách mali viacerí vyvrtnuté členky, ale nik sa nevzdával.

Z Devínskej Kobyly sme zostúpili dole k ústiu Moravy, ktorá tvorila hranicu. Už sa rozvidnievalo a českí hraničiari si nás nedôverčivo prezerali, ale nezakročili, asi preto, že nás bolo tak veľa. Späť do Bratislavy sme sa vrátili po ceste z dvanásť kilometrov vzdialenej obce Devín. Boli sme na smrť unavení, ale spokojní, že sme dokázali niečo mimoriadne. To, že tento nočný pochod bol súčasťou vojnových príprav a slúžil na posilnenie vojenskej zdatnosti, sme vtedy ani netušili.

Fritz Manderla
(KONIEC)