Ako ma Gustl Gebhard objavil pre plávanie a vyhrali sme prvé slovenské majstrovstvá

Pretože zo všetkých športov sa mi najviac páčilo plávanie, vstúpil som do športovej jednoty, ktorá mala plavecké družstvo. Jedného dňa ma v Grösslingu pod sprchou oslovil vysoký, dobre stavaný mladý muž.

„Videl som ťa plávať,“ povedal, „Ide ti to celkom dobre! Nechcel by si plávať budúcu nedeľu na pretekoch DSK (Deutscher Schwimmklub pozn. M.O.)?“ „Áno, rád, ale neviem skočiť hlavičku a ani urobiť otočku,“ odpovedal som. So slovami „Poď, to ti hneď ukážem“, ma odprevadil späť k bazénu.

Takto ma Gustl Gebhard, prezývaný aj Aujust objavil pre plávanie. Nasledujúcu nedeľu som prvý raz štartoval. Bol som celý vzrušený, hoci vôbec o nič nešlo. V poradí tretí bol pretek na 100 m prsia, a pretože sa prihlásilo sedem plavcov, muselo sa plávať v dvoch rozplavbách. Spolu s Gebhardom sme boli zaradení do prvej.

Hneď od štartu prvých 25 metrov plával Aujust motýlika (vtedy to bolo dovolené) a až do obrátky bol 4-5 metrov predo mnou. V ľavom krajnom pruhu ma zasahovali aj vlny z jeho dráhy, aj od okraja bazéna. Nikdy vo svojej plaveckej kariére som sa toľko nenapil, ale vydržal som, bojoval a dlhými tempami som sa prepracoval na úroveň Gebharda a bol som prvý v prvej rozplavbe. V druhej rozplavbe štartoval Frodl, môj budúci rival. V rozplavbe nemal konkurenciu a bez námahy vyhral. Pretože sa plávalo len na čas, poradie bolo nasledovné: 1. Gebhard, 2. Manderla, 3. Frodl.

V lete sme trénovali na petržalskom Lide, kde mávali tréningy aj vodnopólisti. Raz im chýbal druhý brankár, a tak ma poprosili o záskok. A zase mi Gustl, ktorý bol aj brankárom národného vodnopólového mužstva, ukázal, čo treba robiť. Hrali sme a v jednej chvíli bol Pluni Schmuck nekrytý pred bránkou. Ako hráč československého vodnopólového mužstva mal obávaný úder, kde strelil, tam tráva viac nenarástla. Strela už letela na mňa, vyskočil som a skôr, ako som stihol vystrieť ruky, udrela ma lopta priamo do tváre. Najprv som si myslel, že som prišiel o hlavu, potom som počul spievať anjelské chóry. Zdá sa však, že som zlá zelina, lebo po krátkej chvíli som bol zasa v poriadku.

Potom sme trénovali na prvé slovenské majstrovstvá v samostatnom Slovensku. Musel som sa vzdať tenisovej kariéry, lebo z tenisu som mal pravú ruku silnejšiu, takže som pri plávaní vždy driftoval doľava. Do nášho klubu pribudlo veľa plavcov, ktorí sa vrátili z Čiech a Moravy späť do Bratislavy. Aj z iných jednôt prichádzali nemecky hovoriaci plavci do Nemeckého plaveckého klubu.

A tak sme na prvé slovenské plavecké majstrovstvá v Trenčíne nastúpili v silnej zostave a vyhrali sme s prevahou všetky súťaže, v mnohých dokonca všetky tri prvé miesta. V mojej disciplíne - 200 m prsia muži - bol prvý prirodzene Gebhard, Frodl bol tentoraz druhý a ja tretí. Aj prsiarska štafeta DSK na 4 x 100 m, v ktorej som plával, zvíťazila a stala sa majstrom Slovenska. Náš klub získal na týchto majstrovstvách viac bodov ako všetky ostatné plavecké jednoty spolu.

Fritz Manderla
(Pokračovanie nabudúce)