Mládež holdovala dobrodružstvu v prírode

Nesporný vplyv v smere kopírovania filmových hrdinov a ich konania malo na mládež toho kritického veku tzv. trampovanie - združovanie sa v osadách, stanovanie v prírode, na odľahlých miestach hôr, vodných plôch a riek.

Toto, nazvime to hnutie, prichádzalo k nám na Slovensko z „historických zemí“ vtedajšieho Československa a zakrátko si našlo v našom meste a na jeho perifériách nemálo mladých prívržencov holdujúcich s obľubou dobrodružnému pobudnutiu v prírode pod stanmi.

Rodičom nebolo, prirodzene, neveľmi po vôli, ale mlaď v bezprostrednom kontakte s prírodnými podmienkami sa stávala samostatnejšou, zdravšou a fyzicky odolnejšou proti realitám neskoršieho života. Mali sme i skauting v zásade s rovnakými charakteristikami, no ten bol organizovaný s prísnymi stanovami a jasnými humánno-spoločenskými cieľmi. Preto ani toto celosvetové hnutie nebolo medzi mládežou natoľko populárne a príťažlivé.

Trampi, naproti tomu, pri svojich táborových ohňoch, súc inšpirovaní i svojimi filmovými hrdinami, nachádzali to pravé prostredie na realizovanie sa v postavách svojich idolov zo strieborného plátna. Ich oblečenie bývalo v zásade odvodzované z dostupných ilustrácií a pozostávalo predovšetkým z hrubých menčestrových nohavíc - pumpiek, z flanelovej kockovanej košele s pestrou šatkou na krku a ťažkými kanadami na nohách, prípadne i obyčajnými cvočkami obitými bagančami. Na širokom, kovovými ligotavými cvočkami, vybíjanom opasku, bol zavesený zálesácky nôž so širokou čepeľou zn. Bowie. No mnohí sa nebáli a hrdili sa i pravým funkčným koltom kalibru 7,65 mm.

Vtedajší zákon o držbe zbraní bol dosť tolerantný a nebolo vôbec ťažké zaobstarať si revolver a náboje doň. Hoci polícii bola držba koltov trampami v osadách známa, razie bývali občasné a nie veľmi dôsledné a aj postih za nepovolenú držbu revolvera nebol prakticky žiaden. Žandári za asistencie miestneho horára alebo lesníka, zväčša nad ránom, prekvapili stanovú osadu a ak aj našli zbraň, tak ju iba zhabali bez zvláštneho postihu. Zálesácke nože boli povolené iba s čepeľou na šírku mužskej dlane. Nebolo veľkým problémom nanovo si zadovážiť revolver s muníciou, takže po horách sa streľba ozývala ďalej. Spoľahlivý zásobovateľ krátkymi zbraňami a muníciou značky Selier - Bellot bol starý bratislavský puškár majster Schmidt na Šancovej ulici. Za takých 50 či 60 korún predal záujemcovi fungujúci kolt.

Najobľúbenejšie miesta stretnutí a víkendového stanovania boli lesy v okolí Mariánky, vtedajšieho Mariatálu, Devínskeho jazera na brehoch rieky Moravy a neďaleké hory za Železnou studničkou. Najprestížnejšie boli v tých časoch osady Utahov, Tuláci, Vlci. Nemali žiadne písané stanovy a spájal ich iba duch čestného kamarátstva. Počet príslušníkov osady zväčša neprevyšoval päť a často medzi nimi boli aj dievčatá. Každá osada mala svojho „prvého medzi rovnými“, najskúsenejšieho a fyzicky najmocnejšieho. Hojne sa holdovalo spevu za sprievodu gitár a bendža.

Alexander Podbehlý
(KONIEC)