Najznámejšou cukrárňou bol Myšák

V rokoch 1940 až 1980 sa na území Bratislavy nachádzalo a prevádzkovalo asi 26 cukrárskych predajní a súčasne menších i väčších výrobní, ktoré zamestnávali podľa veľkosti od jedného učňa (okrem majiteľa vyučeného cukrára) až po 8 až 10 tovarišov a 5 až 7 učňov.

Tí pracovali v rôznych podmienkach - od dielní vybavených pecami na tuhé palivo, elektrinu a v poslednej dobe na plyn. Boli podľa rozhodnutia živnostenského spoločenstva rozmiestnené tak, aby si navzájom priamo nekonkurovali, ale aby aj rozloženie predajní bolo v prospech obyvateľov Bratislavy.

Predajne, ktoré mali v bezprostrednej blízkosti svoje výrobne a boli väčšinou súčasťou jedného domového komplexu, fungovali do roku 1951, keď v prevádzke zostali len predajne. Všetky malé dielničky boli zrušené a cukrárska výroba bola sústredená do veľkovýrobne v priestoroch prízemia dnešnej národnej galérie na Rázusovom nábreží pod názvom Taranda. Neskôr bola táto veľkovýrobňa umiestnená do priestorov bývalého Bratislavského mliekarskeho družstva na Moskovskú ulicu pod prezývkou Bamadka. Tu sa vyrábalo asi 130 druhov rôzneho mäkkého cukrárskeho pečiva a zákuskov a ozdobných tort na osobitnú objednávku na rôzne slávnostné príležitosti.

Okrem tejto výrobne pracovali v Bratislave ako veľkovýrobne ešte výroba špeciálnych šľahačkových a smotanových výrobkov v dielni bývalej cukrárne Stürzer na Sedlárskej ulici, veľkovýroba drobného čajového pečiva a detských piškót v bývalej dielni Myšák, ktorá sa nachádzala v suteréne domu pod espressom Tulipán na Štúrovej a centrálna výrobňa zmrzliny, ktorá bola v bývalej mäsovýrobnej dielni patriacej Manderlovi na Kempelenovej ulici, kde je dnes sídlo Credit Lyonais - Bank Slovakia.

Tieto veľkovýrobne vyrábali a dodávali denne čerstvé výrobky do všetkých bufetov, predajní mlieka a pečiva, do reštauračných podnikov a závodných jedální. V 50. až 80. rokoch mali spoločný názov - Cukrárne a sódovkárne mesta Bratislavy. Ich dlhoročnou riaditeľkou bola Júlia Štaudingerová. No vráťme sa do minulosti malých cukrární.

Vari nepreženiem, keď napíšem, že najznámejšia cukráreň v Bratislave bola Cukráreň Myšák, ktorá sa nachádzala na Štúrovej ulici. Aj dnes je v tých istých priestoroch cukráreň a zmrzlináreň Atlantis. Dielňa bola oproti v pivničných priestoroch pod espressom Tulipán. Tie sa už 10 rokov nevyužívajú, chátrajú a čakajú na spasiteľa. Bývalý majiteľ Bohumil Myšák bol Čech - Pražan a jeho brat mal v celej republike známu cukráreň v Prahe na Vodičkovej ulici.

Cukráreň a pekáreň Otto Štefan bola na Dunajskej ulici. Výrobu cukrárskych výrobkov, chleba a pečiva mala vo dvore a súčasťou prednej časti domu okrem cukrárne bola aj reštaurácia Török. Budovu pri výstavbe obchodného domu Prior zbúrali a na jej mieste je dnes exteriérové posedenie patriace Café Pressburg oproti potravinám Teta.

Cukráreň Schuh sa nachádzala na Hviezdoslavovom námestí v blízkosti Národného divadla. Výrobňa bola vo dvore, predajňa bola známa ako stredisko stretávania sa študentskej mládeže, keďže bola súčasťou korza - dnes je to podľa mňa neútulná a nepohostinná piváreň Kelt.

Štefan Behúň
(Pokračovanie nabudúce)