Postupne zanikli lacné bufety a reštaurácie

27.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

A čo čaje o piatej v Carlton - hale? Obzvlášť v sobotu a v nedeľu tam bývalo veselo, a skutočne iba pri čaji. Čím väčšia bola vonku zima a zlé počasie - tým lepšia bola zábava pri hudbe v Carlton - hale.

Pýchou reštaurácií, barov a kaviarní boli známe hudby Móžiovcov, Piťovcov, Pihíkovcov a Bugovcov. Zanikli lacné bufety a reštaurácie (ako napr. Palace), nahradili ich menšie reštaurácie a kaviarničky súkromných podnikateľov. V tých sú zväčša obedy v cene okolo stovky a viac. Nemajú však osobité čaro a stálu klientelu tzv. štamgastov ako kedysi. Kiežby bolo v Bratislave toľko lacných bufetov ako novozriadených bánk! Lacné bufety a reštaurácie postupne zanikli.

A čo amfiteátre? Masové filmové podujatia a vystúpenia veľkých folklórnych súborov boli v päťdesiatych rokoch v hradnom amfiteátri. Dnešný amfiteáter na Búdkovej ceste nemá už ten „cveng“. Aj amfiteátrik v priestoroch Slovenskej národnej galérie zmĺkol, sporadicky sa využíva iba ten v zábavnom parku v Petržalke.

Kúpele a kúpaliská sú bratislavskou osobitosťou. Veľkú pozornosť im venujú v Turecku a v Budapešti, u nás, žiaľ, nie. Výstavba kúpaliska nad tunelom sa tak dlho ťahala, až stavba spustla. Kúpalo sa kedysi aj vo dvore Unitasu aj v Grösslingu, na Kalinčiakovej ulici či Kollárovom námestí (ľudové kúpele). Dnes sme zlikvidovali aj 15 rokov budované kúpele Centrál, pre istotu sme uzatvorili Grössling. Zaniklo aj Lido. Oblasťou s osobitým koloritom bolo Podhradie. Starší ľudia si zaiste pamätajú na Prídavkovu ulicu, Vydricu, Floriánsku a Šťukovú ulicu. Snáď aj na kasárne - pekárne pod Vydricou. Namiesto renovácie to všetko postihla demolácia.

V oblasti mestskej hromadnej dopravy nastal skutočne značný rozmach (najmä v dĺžke tratí). No aj zaň platíme. Roku 1946 viseli vo verejných dopravných prostriedkoch plagátiky s textom „U nás máme najlacnejší chlieb na svete“. A bola to pravda. Mali sme vtedy najlacnejšie lístky na verejnú dopravu. Za lístok sa platilo 3 koruny a bolo možné dvakrát naň prestúpiť. Boli časy, boli…

Pamätáte si, seniori, ako životunebezpečne sme naskakovali do idúcich električiek a za jazdy z nich vyskakovali ? Na plošinách neboli dvere. Alebo ako sme pri preplnených vlakoch cestovali po vojne na strechách vagónov. Ani jazda na motorke, bez plexiskla, prilby a chráničov kolien, v zime - v lete, i za dažďa, neprispievala zdraviu.

Nuž mladosť - pochabosť! Boli sme pružní, odvážni…
Vráťme sa k zábavným podnikom a pohostinstvám. Ani na tie, čo som nespomenul, som nezabudol. Skúste starším pripomenúť: Moderna, U Michala, Taverna, Bristol, Union, Kriváň, Savoy pivnica, Partizán, Kazačok, Mýtnik, Bašta, Malí Františkáni, Maďarská reštaurácia, Perlička, Praha, Železná studnička, Lerchner, Zelený dom, Stelzer, Veľké srdce, Alžbetka, Kryštál, La Paloma…

Vladimír Janíček

Páčil sa vám článok?