Dnešná Bratislava nie je dosť pohostinná

Zo stotisícovej Bratislavy sa rýchlo stalo veľkomesto. Ešte v roku 1850 malo mesto 45 tisíc obyvateľov, 100 ulíc a 1400 domov. Len od roku 1945 tu postavili asi 100 tisíc bytov - ak rátame aj malometrážne.

Mesto je štvornásobne väčšie než v roku 1935, žije tu už pol milióna ľudí, ale atmosfére spokojného, zdravého veľkomesta so živým spoločenským životom, ešte veľa chýba. Zaspomínajme si a urobme si prechádzku po najobľúbenejších kaviarňach, ktoré boli v prevádzke od vojny do roku 1993.

SAVOY a CARLTON (hotel, 2 reštaurácie, 2 kaviarne, 2 nočné bary a vináreň) majú azda v živej pamäti všetci súčasníci. Na Námestí 1. mája bola kaviareň TATRA a neďaleko nej kaviareň ŽIVNODOM (dnes Olympia). V povojnových rokoch hrali v oboch spomenutých kaviarňach dámske orchestre. Jeden dirigovala Zdeňka Hádlová, druhému “šéfoval” kapelník Hlinka. V Živnodome neskôr hral orchester Vlada Šálka. Dnes je tu divadelná kaviareň. Z pôvodnej kaviarne METROPOL je banka a podobný osud stihol aj kaviareň PALACE. Z obľúbenej REDUTY je už kasíno. Konali sa tu pekné zábavy, spojené s artistickým programom. Tu začínal aj kapelník Gustáv Brom, ktorý mal v orchestri poväčšine študentov.

V kaviarni hotela BLÁHA (neskôr Krym) sedávali predovšetkým študenti a pedagógovia Univerzity Komenského. V suteréne vo vinárni hrával obľúbený Béla Piťo. Na nádvorí dnešnej Slovenskej národnej galérie vyhrával do tanca orchester. Areál sa volal TARANDA. Na prízemí bol aj nočný bar. Okrem iných tu spievali aj Yveta Simonová, sestry Alanové a Terka Szelidová.

Kaviareň ŠTEFÁNKA slúžila v predvojnových aj povojnových rokoch najmä istej skupine spisovateľov. Emo Bohúň tu sčasti napísal svoje Zaprášené histórie. Donedávna tam bola čínska reštaurácia. Spisovatelia mali aj ďalšie obľúbené miesta stretávania. Okrem vinárničiek to boli kaviarne REDUTA, ASTORKA, LUXOR, METROPOLKA, SAVOY. Či to bol Smrek, Novomeský, Clementis, alebo Poničan, skladateľ Gejza Dusík, každý mal svoju kaviareň. Hosťami bývali aj zahraniční umelci: basista svetového mena Fiodor Šaľjapin, Iľja Erenburg...Škoda, že sa nezachovala kaviareň ASTORKA. Na mieste, kde dnes vystavujú obkladačky, umývadlá a vane, bývalo kedysi príjemné posedenie. Dnešné priestory divadla Astorka boli kedysi nočným barom tejto kaviarne.

Obzvlášť srdečne sa ľudia v Bratislave zabávali po vojne. Vojna a revolúcie akosi vždy zmenia ľudí k lepšiemu. Žiaľ, len dočasne. V ťažkých časoch sa ľudia primknú k sebe a akosi lepšie sa chápu. V májových dňoch 1945 ľudia tancovali aj na uliciach...V Petržalke sa dalo posedieť i dobre sa zabaviť. Park bol oázou vychádzok. Dnes je síce vynovený, ale málokto sa cezeň odváži prejsť - pre strach z prepadnutia. Ľudové zábavy bývali najmä v AU-CAFÉ, Záhrade zahraničných vojakov či v hostinci GAMMEL. Veselo bolo v päťdesiatych rokoch u ALBRECHTA na Červenom kríži, v HORSKOM PARKU i v Petržalke.

Vladimír Janíček