• História
  • 12.08.2018 12:30

Pri pomníkoch z prvej svetovej vojny sochári uprednostnili živobytie pred umením

0 0
Zdroj: TASR

Pamätníky padlým v prvej svetovej vojne sú najrozšírenejším druhom pomníkov na Slovensku, no umelecky nepatria vždy medzi najhodnotnejšie. Fakt ale je, že viacerí významní slovenskí sochári venovali ich tvorbe a návrhom dôležitú časť svojej tvorby. 

Dôvodom boli peniaze. Napriek tomu, že objednávka pomníka padlým nepriniesla zhotoviteľovi veľký zisk, zabezpečila mu živobytie. Na druhej strane, je potrebné dodať, že slovenskí medzivojnoví sochári pomníky padlým umelecky nezvládali. Viaceré sochy a súsošia sú proporčne a kompozične nedostatočné. Autori takisto veľmi málo experimentovali a zostávali pri osvedčených vnútorne neprežitých obrazoch vojakov a piet. Pri tvorbe pomníka financovaného z ľudovej zbierky a vystavaného z vôle ľudu neostal priestor na vlastnú kreativitu.

Jedným z prvých slovenských sochárov, ktorí sa venovali problematike pomníkov padlým, bol Ján Koniarek. S tvorbou pomníkov padlým sa stretol už počas prvej svetovej vojny, keď v službách armády vytvoril niekoľko nezrealizovaných návrhov. Neskôr sa presťahoval do Trnavy, kde zhotovil umelecky najhodnotnejší pomník padlým na Slovensku.

Bronzová socha padlého je nezvyčajne nadčasová. Celkovo sa pomník asi najviac približuje ceste, ktorou sa uberala výstavba tohto druhu pomníkov v západnej Európe. Menší pomník vytvoril autor vo svojej rodnej obci Voderady, v Kráľovej pri Modre a Suchej nad Parnou. V Trnavskom regióne realizoval aj pomník pre obec Bohdanovce. 

Významným autorom venujúcim sa tvorbe pomníkov padlým bol taktiež bratislavský sochár Alojz Rigele. Prvý pomník padlým vytvoril ešte počas vojny. Išlo o pomník padlým členom 13. pešieho kráľovského honvédskeho pluku vybudovaný na Brečtanovej ulici. Jedným z jeho najvýznamnejších je pomník na Murmanskej výšine (na dnešnej Ulici francúzskych partizánov) v Bratislave.

Zo stavebného materiálu pochádzajúceho zo zničeného (podstavca) pomníka Márie Terézie zhotovil štyri charakteristické sochy levov. Pre tvrdosť žuly mal pritom zničiť hneď niekoľko sochárskych dlát. Ďalšie významné súsošie zhotovil na pomník pre Kolárovo a v Pezinku na Štefánikovej ulici. Bol mimoriadne plodný, vytvoril napríklad aj pomníky v Lamači, Devínskej Novej Vsi, v Cíferi, na cintoríne vo Svätom Jure a v Blatnej na Ostrove.

Predstaviteľom novej generácie a jedným zo zakladateľov moderného slovenského sochárstva bol Vojtech Ihriský. Bol autorom pomníka v Podunajských Biskupiciach z roku 1936, ktorý bol realizovaný ako „maďarský“. Po jeho inštalovaní sa zo strany niektorých slovenských Maďarov ozývali kritické hlasy. Problémom nebolo umelecké stvárnenie, ale ikonografia. Sochár napríklad použil vojenské zobrazenie typické pre československú armádu, ktorá s pôvodnou rakúsko-uhorskou mala málo spoločného. Ihriský okrem toho vytvoril aj ďalší „maďarský“ pomník padlým v Senci. Pracoval aj na pomníku padlým v Ivanke pri Dunaji.

(TASR)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.