Mohutná budova Univerzitnej knižnice

Významnou inštitúciou štátnej správy v 18. storočí bola Uhorská kráľovská dvorská komora. Bola to inštitúcia s funkciami dnešného úradu vlády a niektorých ministerstiev. V hlavnom meste Uhorska pre ňu vybudovali účelovú administratívnu budovu.

Štát vykúpil štyri stredoveké meštianske domy v centre mesta a podľa plánov viedenského staviteľa Giovanniho Battistu Martinelliho vybudovali v rokoch 1753 až 1756 mohutnú stavbu. Čoskoro sa však ukázalo, že inštitúcia potrebuje ďalšie priestory.

Prikúpili vedľajší dom a v roku 1772 ho prestavali a pôvodnú budovu zvýšili o ďalšie poschodie. Plány na prestavbu a dostavbu dodal pri Komore činný architekt Franz Anton Hillebrand. Budovu zavŕšili vysokým trojuholníkovým štítom ozdobeným alegorickými sochami. Do štítu umiestnili znak uhorského kráľovstva, ktorý je teraz zakrytý maltou.

V rokoch 1802 až 1848 sa budova používala pre zasadania uhorského kráľovského snemu. Vtedy ju prestavali tak, aby v nej bola veľká snemová sieň. Po prvej svetovej vojne bol v budove umiestnený súd. Po druhej svetovej vojne pridelili budovu Univerzitnej knižnici. Veľmi necitlivo ju prestavali, pričom demolovali aj pamätnú sieň, v ktorej v rokoch 1847-48 rečnil ako poslanec snemu Ľudovít Štúr. V 80. rokoch pri oprave čiastočne zmenili tvar niektorých okien, čím porušili pôvodný barokový ráz budovy (najmä na nádvorí). Zachované ostalo pôvodné schodište.

Barokové zábradlie balkóna bývalo do roku 1968 ozdobené zo železa tepanými meskarónmi. Tie potom sňali, aby ich opravili. Na svoje miesto sa už nikdy nevrátili. Neskôr ich nahradili nevkusnými vetvičkami ruží.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer