Legendy starej Bratislavy: Poklad ukrytý nad Račou

Legendy starej bratislavy: poklad ukrytý nad račou - IMAG1702

V lesoch nad Račou ležala kedysi dávno na juh obrátená a slnkom zaliata lúka. Miestni tam radi chodili kosiť trávu. Raz sa tam vybral miestny gazda z Rače. Keďže vonku bolo naozaj krásne,vzal so sebou aj malého syna,nech si len užije čerstvý vzduch.

Kým otec kosil, syn na okraji hory pásol volky. A keď si unavený otec na chvíľu zdriemol, chlapec sa samozrejme pustil preskúmať okolie. Nad lúkou stál skalnatý vŕšok a ten chlapca neuveriteľne priťahoval. Možno aj preto, že od kamarátov počul, že nad lúkou je vraj jaskyňa a v nej ukrytý veľký poklad. Ako tak chlapec pátral, naozaj objavil medzi skalami dieru. Volky v najväčšom teple tiež hľadali nejaké miesto, kde by sa schovali, tak nasledovali svojho strážcu. Keď sa priblížili, z diery vykukol obrovský had so zlatou korunkou na hlave.Voly sa splašili... Už už by aj hada udupali, keby sa im chlapec nepostavil do cesty a hada neochránil.

Had sa zdvihol, akoby chcel svojho ochrancu pozdraviť, zasyčal a pomaly sa pred chlapcom plazil dovnútra skaly. Chlapcovi bolo jasné, že had ho volá za sebou. Neváhal a išiel za ním. Had sa síce stratil, ale syčanie bolo dobre počuť. Tak chlapec nasledoval zvuky. Až zrazu sa šmykol a padal hlboko po takmer strmej skale. Celý doudieraný spadol do akejsi podzemnej siene.

Otec sa medzitým zobudil. Volky našiel, ale márne hľadal syna. Kričal, volal, behal hore dolu, ale nepodarilo sa mu chlapca nájsť. Zapriahol voly a celý zronený sa vybral domov. Vedel, že žena mu poriadne vynadá. Zaumienil si, že ešte večer pobehá susedov a ráno na svitaní sa vyberie syna hľadať opäť.

Keď sa chlapec trochu spamätal, snažil sa vyliezť hore a dostať sa na čerstvý vzduch. No steny jaskyne boli také strmé, že to jednoducho nešlo. Zrazu podzemnú sieň zalialo krásne žlté svetlo a nad sebou začul sykot hada. Keď sa započúval, bolo mu dobre rozumieť:  „Vitaj mládenec v mojej ríši. Máš veľké šťastie, že si tu, lebo táto jaskyňa sa otvára len raz za sto rokov a iba tomu, kto vykoná dobrý skutok nám, zvieratám. Ty si zachránil mňa, nedal si ma rozdupať volom. Teraz sa poobzeraj. Všetko okolo teba je zlato. Môžeš si ho nabrať, koľko unesieš. No nikdy viac sa nevracaj. Zajtra by si vchod do jaskyne aj tak nenašiel.“

Chlapec sa poobzeral. Bolo tu toľko zlata, že si to ani vo sne nevedel nikto predstaviť. Nabral si plné vrecká, za košeľu si nastrkal, koľko len uniesol. Nakoniec  žiara zmizla a pred sebou uvidel len malé svetielko medzi skalami. Uľavilo sa mu, keď si uvedomil, že sa nemusí nikam štverať... Kráčal za svetlom a našiel malú dieru. Ňou vyliezol von. Stál rovno vo vinohradoch. Medzi viničom objavil cestičku, ktorá viedla rovno do dediny.

Poškriabaný, doudieraný, ale živý a s plnými vreckami zlata, že to ešte žiaden Račan nevidel, sa vrátil domov. Od tých čias chlapcova rodina žila v pokoji a bohatstve. Všetci jeho príbuzní odvtedy chránili všetko živé a tešili sa z krás prírody.

Ale keďže sú ľudia klebetní a závistliví, rozhodli sa aj oni hľadať jaskyňu plnú zlata. No žiaden Račan už poklad nenašiel. Nevedno, či nemal také dobré srdce ako chlapec, alebo len nemal šťastie.

(lb)

Historiu sme čerpali z knihy Legendy a mýty zo starej Bratislavy Igora Janotu, Vydavateľstvo PT Marenčin, Ilustrácie Kyra Matuštíková