Ako sa žilo v Bratislave 30-tych rokov

7.10.2006
0
Páčil sa vám článok?

Mladšie generácie Bratislavčanov žili prakticky v dvoch totalitných systémoch a poznali i hrôzy vojny. Tie obrovské rozdiely nedávnej minulosti v porovnaní s dobou našich spomienok možno stručne charakterizovať niekoľkými vetami.

Predovšetkým sa žilo akosi pomalšie, rozvážnejšie, dýchalo sa tu občanom akosi voľnejšie, slobodnejšie i veselšie. Nebolo toľko stresov a pachtenia sa za tým stále sa zvyšujúcim životným štandardom. Nebolo televízie, nelietali helikoptéry, nebolo počítačov, telefónnych záznamníkov, vreckových telefónov. Bolo rádio, no i to ešte iba akousi výsadou či statusom tých šťastnejších. Bolo však nesporne oveľa menej neurotikov, narkomanov a alkoholikov, priam senzáciou bolo ak si niekto siahol na život, alebo z chorobnej žiarlivosti obrátil zbraň na soka či nevernicu.

Na pavlačiach domov sa v predpoludňajšom čase veselo diskutovalo, šírili klebietky a ohovárania, večernými ulicami dýchal pokoj a čaro pobudnutia v parčíku za vlahých večerov, či vracajúc sa z futbalu v Petržalke, či z tancovačky u Albrechta na Červenom kríži, nenarúšali žiadne obavy z obťažovania nekalými živlami, alebo bratislavskými štricákmi - aj tí mali svoj nepísaný poriadok a vymedzený priestor. Akýže to kontrast s tým súčasným enormne modernizovaným svetom. Otvorili sme sa mu a dostalo sa k nám z neho i všeličo nedobré.

To naše mesto sa hrdí na vodnej tepne Európy a treba sa nazdávať, že mu právom pripísali prívlastok krásavica na Dunaji. Ona skutočne medzi krásavicami bola i zostane svojou farebnosťou zovňajšku, bohatstvom histórie i multinacionálneho zloženia vtedajšieho občianstva i príležitostných návštevníkov. Ulice a uličky predovšetkým v Starom Meste oživovali svojimi neviazanými spôsobmi početní dunajskí vlci - námorníci paroplavebných spoločností všetkých podunajských štátov, no i Angličanov a Francúzov, ktorí tu mali svoje agencie.

Čulá prepravná frekvencia na Dunaji mimoriadne kladne ovplyvňovala ekonomiku mesta svojimi mohutnými na tú dobu prístavno-skladovými kapacitami. A mesto sa iba prispôsobovalo nanucujúcim sa potrebám a poskytovalo návštevníkom, ale aj mešťanom hojnosť širokej ponuky obchodu, zábav a popravde i roztopašností života.

Treba tiež spomenúť inštitút bdejúci nad poriadkom a bezpečnosťou. Policajný zbor nebol ani zďaleka tak početný ako v súčasnosti, no tí chalpíci boli vyberaní i nebojácni a hoci vyzbrojení iba krátkym obuštekom a malou pištoľou, dokázali si zjednať poriadok svojou rozhodnosťou i dôrazom.

Alexander Podbehlý
(Pokračovanie nabudúce)

Páčil sa vám článok?