Kúzlo domova Elsy Grailich

Stmieva sa. Je zimný podvečer. Ulice sú na výšku jednej stopy zasypané snehom. Vzduch je presýtený jemnou mrazivou hmlou. Na rohu oproti svieti plynová lampa. Jej svetlo dopadá na stenu nad dvoma skriňami a ostro na ňu premieta obraz okenného kríženia. Izba je zaliata príjemným kúzelným tlmeným svitom, ktorý sa znásobuje červenou žiarou ohňa vyžarujúcou z pootvorených dvierok kachľovej pece.

Čo je tu vlastne také kúzelné? - Bože! veď je to hotové skladište všelijakých kusov nábytku rôzneho pôvodu a z rozličných období! Nemožno tu hovoriť ani o jednotnom štýle a všetko je tu tak napchaté, napratané, nahromadené, že sa tu ani nedá pohybovať. Dve osoby by sa tu len ťažko mohli navzájom vyhnúť!

Každý kus tu má svoju vlastnú históriu. Každý kus je tu spojený so spomienkami na dni, keď ešte stáli tieto predmety v izbách, kde bolo dosť miesta. Viažu sa na ne spomienky z detstva a z mladosti, spomienky na radosti a na žiale, na boje a na osud. Spomienky na drahých ľudí, ktorí od nás dávno odišli, na ďaleký domov, na ktorý myslím vždy, keď poviem „doma“. S inými predmetmi je zasa spojená hrdosť a radosť, že som ich sama získala, že je v nich riadok po riadku zapísaná duševná pracovná sila, ktorú som do nich postupne ukladala...

Hovorí sa, že mať rodinné obrázky na stenách už nie je moderné. Môže byť, ale ja ich mám rada. A to aj napriek tomu, že vlastne ani nemám veľa citu pre rodinnú tradíciu. V posledných rokoch však cítim v sebe akýsi zvláštny vzťah k týmto portrétom, najmä k tým členom rodiny, ktorých som nikdy nepoznala, ktorí boli dávno mŕtvi už v čase pred mojím narodením.

A keď potom kráčam ku dverám, aby som otočila vypínačom a zhasila svetlo, je mi akoby som sa lúčila s niečím milým, akoby som zo svojej duše vymazávala milovaný obraz, akoby som vo svojej duši umlčiavala milované hlasy.

Vtedy cítim, ako na mňa z každého jednotlivého kusu prúdia a pôsobia zázračné sily, neoddeliteľné od toho, čo pociťujem ako svoje vlastné ja.

Je to kúzlo domova, tajomstvo každého interiéru, ktorého atmosféra je výsledkom súzvuku jemných záchvevov duší, vecí a ľudí, živých aj mŕtvych....

Elsa Grailich Dämmerstunde
preložil a upravil Štefan Holčík

U starých Prešporákov