Na úpätí Devínskej Kobyly majú pre elektrické vedenie vyrúbať les na ploche veľkej ako 16 futbalových ihrísk

Zdroj: FB Martin Zaťovič - starosta Dúbravky

AKTUALIZOVANÉ o reakciu spoločnosti Západoslovenská distribučná. Vyrúbu pre vybudovanie vzdušného elektrického vedenia na úpätí Devínskej Kobyly veľké množstvo stromov? O tejto hrozbe informoval na sociálnej sieti starosta bratislavskej Dúbravky Martin Zaťovič. Zároveň sa stal signatárom petície, ktorá sa snaží túto reálnu hrozbu odvrátiť.

"Západoslovenská distribučná  (je 100 % dcérskou spoločnosťou Západoslovenskej energetiky - pozn. red.) predložila zámer vybudovať vzdušné elektrické vedenie 2×110 kV. Trasa má nadviazať na existujúce vedenie v lokalite Horné Krčace a pokračovať cez dúbravské lesy, Veľkú lúku popri Veľkolúckom potoku, ponad železnicu až do Devínskej Novej Vsi. Ide o územia na úpätí Devínskej Kobyly – v tesnej blízkosti chráneného územia Malých Karpát," priblížil Zaťovič.

Ako dodal, podľa dostupných podkladov by realizácia priniesla výrub približne 114 000 m² lesa, čo predstavuje plochu asi 16 futbalových ihrísk.

Stromom tu už nikdy nedovolia vyrásť

"To však nie sú len čísla. Sú to stromy, pokoj lesa, prirodzený biokoridor a životný priestor rastlín a živočíchov – hodnoty, ktoré by sme už nikdy nedokázali vrátiť späť. Koncom roka 2025 som preto spolu so zástupcami občanov, pánom Mariánom Lučaničom, zorganizoval stretnutie so zástupcami ZSE. Navrhli sme im alternatívne riešenia, ktoré by nezasahovali do lesov a využili by existujúce ochranné pásma a rozvodňu Podvornice (zakopanie popri súčasnom vedení, ktoré ide popri diaľnici - pozn. red). Zároveň sme ich informovali o vzniku petície proti výstavbe vzdušného elektrického vedenia na úpätí Devínskej Kobyly," vysvetlil starosta.

Zdroj: FB Martin Zaťovič - starosta Dúbravky

Navrhovaná trasa elektrického vedenia

Celková dĺžka vedenia je plánovaná na 9,2 km, z toho 3 km vedú cez lesné územie na úpätí Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, ktoré je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty) s najvyšším stupňom ochrany. Vedenie má podľa platnej legislatívy stanovené ochranné pásmo so šírkou 38 metrov. Na jeho zabezpečenie by bolo potrebné vyrúbať približne 114 000 m² lesa (čo zodpovedá rozlohe približne 16 futbalových ihrísk) a toto územie následne dlhodobo udržiavať v bezlesnom stave, čo  znamená pravidelné odstraňovanie vegetácie nad tri metre výšky.

Petíciu už možno podpísať

Petíciu STOP výstavbe vzdušného elektrického vedenia 110 kV na úpätí Devínskej Kobyly už spustili, nájdete ju TU.

Obyvatelia sa snažia svojou iniciatívou dosiahnuť jedno z dvoch možných riešení. ZSE môže trasu, kadiaľ pôjde vedenie, zmeniť. Druhou možnosťou je zmena územného plánu, ktorú môže urobiť mesto a musí schváliť mestské zastupiteľstvo, čo je však dlhodobejší proces ako prvá možnosť. 

Či už je o výstavbe na úpätí Devínskej Kobyly definitívne rozhodnuté a prečo povedie vedenie práve tadiaľto,  sme zisťovali v Západoslovenskej distribučnej. 

"Naša spoločnosť vníma každý zásah do lesných území ako krajné riešenie. Plánované nové vedenie 2x110kV, ktorého výstavba je potrebná kvôli budúcemu zabezpečeniu zásobovania Bratislavy, je zapísané v územnom pláne Hlavného mesta Bratislava viac ako 20 rokov. Rastúce zaťaženie distribučnej sústavy súvisí aj s výrazným rozvojom územia Dúbravky. Práve vzhľadom na dlhodobý zápis v územnom pláne hl. m. Bratislava ide dnes o jeden z posledných priechodných koridorov v danej lokalite na výstavbu takéhoto druhu zariadenia. Trasa úplne obchádza národnú prírodnú rezerváciu Devínsku Kobylu, pričom predpokladá zásah do lesného porastu na území mestskej časti Dúbravka," vysvetlila hovorkyňa spoločnosti Michaela Dobošová. Stĺpy teda majú ísť na úpätí Kobyly, prísne chránenej lokalite sa však vyhnú. 

Podľa stanovidka hovorkyne však naďalej spracúvajú štúdie realizovateľnosti a pripravujú niekoľko variantov trasovania vedenia. Preverujú rôzne alternatívy výstavby vrátane vyvýšených stožiarov a podzemnej káblovej trasy, čím by sa zmenšil zásah do lesných území.

"Zástupcovia našej spoločnosti sa v decembri 2025 stretli so starostom mestskej časti Dúbravka a jeho tímom a o týchto variantných možnostiach spolu diskutovali. Každý variant so sebou prináša obmedzenia, ktoré budeme v súčinnosti so samosprávami musieť následne posúdiť a vyhodnotiť," dodala hovorkyňa s tým,  že plánovaný horizont realizácie je 2035.

"Skupina ZSE implementuje prístup ekologického manažmentu koridorov (ECM, Ecological Corridor Management), ktorý zaručuje, že po zásahu na zalesnenom území ZSD v koridore obnoví stabilné, pestré a odolné ekosystémy, podporí prirodzenú vegetáciu, ktorou nebude ohrozená bezpečnosť vedenia, ale zároveň sa zvýši biodiverzita a odolnosť územia voči zmene klímy," zakončila Dobošová.

(ms)