Pred 100 rokmi oheň zničil Podhradie - Schlossgrund

Presne pred sto rokmi 17. mája 1913 zničil prudký požiar časť Podhradia (Schlossgrund). Požiare nebývali v minulosti výnimočné. Skôr sa dá povedať, že horelo každý deň. Kúrilo sa v peciach, varilo sa ešte mnoho ráz na otvorenom ohnisku. Používal sa už aj svietiplyn, a to nielen na svietenie, ale aj na varenie, dokonca aj na žehlenie.

V bytoch boli aj ľahko zápalné zásoby petroleja a denaturovaného liehu (Brennspiritus), ktoré sa používali do lámp na svietenie, ale aj do príručných varičov. Príčinou požiaru boli často aj fajčiari fajok a cigariet.

Sedemnásteho mája 1913 bol sobota. Horúci deň ako pred búrkou. V kuchynke podkrovného bytu na Petöfiho (teraz Beblavého) ulici 5 pripravovali svadobnú hostinu. Keď sa domáci pobrali na svadobný obrad do Dómu, oheň v sporáku neuhasili. Svadobný obrad netrval dlho. Okolo 13. hodiny sa od rozpálenej pece chytili drevené steny. Oheň sa rýchlo šíril. Mäsiarski pomocníci a vojaci 71. pešieho pluku dobrovoľníkov sa márne snažili uhasiť požiar. Rozhoreli sa aj susedné domy. Strážnik na Michalskej veži vyzváňal na poplach. Prešporskí hasiči pod vedením svojho najvyššieho veliteľa Franza Sendleina boli so striekačkami rýchlo na mieste. Na pomoc im prišli aj hasiči z miestnych tovární a z blízkeho okolia, ale oheň sa stále rozširoval. Vojenský veliteľ, slobodný pán von Puhala, zmobilizoval aj ženistov a celú prešporskú posádku, ale každá námaha sa zdala márna. Zavolali aj hasičov z Viedne. Už o pol piatej boli tu aj s dvoma pojazdnými ambulanciami Viedenskej záchrannej spoločnosti, s vrchným lekárom Dr. Charasom a lekármi Dr. Friedrichom Wagnerom a Dr. Josefom Lindenbaumom.

Viedenskí hasiči začali ihneď s lokalizáciou požiaru, lekári sa venovali postihnutým. Hasiča Franza Hubera s ťažkou otravou spalinami odviezli do nemocnice, kde skonal. Hasič, inak kaderník, Feix utrpel ťažké zranenie, ale lekárom sa podarilo udržať ho pri živote. Ľahko zranených bolo 20 ľudí. O pol siedmej večer sa podarilo požiar lokalizovať, ale trval ešte ďalšie dva dni. Požiar zničil 7 domov na Petöfiho ulici, 6 domov na Mikuláškej ulici, na Židovskej (vtedy Schlossgrundgasse) vyhorelo 23 domov, na Zámockej 7 domov. Požiar prešiel aj na Kapucínsku ulicu, kde zhoreli 3 domy pani Jozefy von Frideczky, a na Koziu, kde zhoreli tiež 3 domy. Tri domy zhoreli aj na Panenskej ulici!

Tých, čo prišli o strechu nad hlavou, ubytovali v židovskej škole a vo veľkej sále meštianskej školy. Františkáni poskytli vo svojom kláštore dve sály, jezuiti jednu. Vojsko dodalo slamníky a deky. Pani grófka Szapáry sa s ôsmimi sestričkami starala o deti ubytované v Csákyho škole na Ružovej ulici (nedávno po reštitúcii predaná budova zrušenej školy na Jesenského). D. Kraus, vtedajší podpredseda židovskej ortodoxnej náboženskej obce, dal pokyn rozdeľovať ľuďom bez prístrešia mlieko, maslo a syr. Aj rabinát a iné náboženské spoločnosti sa starali o obete katastrofy. Mešťanosta Brolly inicioval peňažnú zbierku, do ktorej výdatne prispela grófka Stefania Lónyay. Cisár a kráľ Franz Josef venoval 20-tisíc korún. Peňažnú zbierku organizovali aj noviny Pressburger Zeitung. Behom štyroch dní sa zozbieralo 160-tisíc korún.

Takto v krátkosti nešťastie opísal v druhom zväzku svojej knihy „Geschichte der Stadt Bratislava-Pressburg“ (1933) tunajší redaktor Emil Portisch. Čerpal zo starších správ, najmä novinových. On v roku 1913 ešte v Prešporku nežil, prisťahoval sa až po prvej svetovej vojne. Mal však možnosť osobne stretnúť mnohých obyvateľov mesta, ktorí katastrofu prežili alebo na vlastné oči videli. Podhradie sa po požiari zviechalo, mnohé objekty obnovili alebo na ich mieste postavili nové. Následkom požiaru, nanešťastie, zanikol najstarší objekt Podhradia, Edelhof z druhej polovice 16.storočia. Akoby zázrakom sa požiar nepreniesol na známy dom U dobrého pastiera, ani na domy v Kapitulskej ulici a Na vŕšku.

Prišli ďalšie katastrofy, prvá a druhá svetová vojna. Tie však Podhradiu neublížili natoľko, ako socialistická búracia akcia v 70. rokoch. Tá definitívne zničila historický Schlossgrund. Lebo aj tie domy, ktoré dnes pôsobia ako rekonštruované, sú moderné novostavby za starými, alebo len za falošnými a staro vyzerajúcimi fasádami.

Štefan Holčík