1979: Načisto nás opantalo čaro MDŽ

Hneď v januári postihla Bratislavu veľká strata. Umrel Foto Šmotlák. Bol to dobrotivý papparazzi, na ktorého prítomnosť sme si zvykli v divadlách, na vernisážach a v televízii. Nevedno, kedy prišiel o svoje krstné meno. Bratislava ho poznala ako „Foto Šmotlák“.

V roku 1979 bolo v Európe plno snehu a poriadne mrzlo. Vietnam prepadol Kambodžu, Čína prepadla Vietnam. Bývalí žiaci IV. C, ktorí maturovali na Pedagogickej škole v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi prepadli reštauráciu na Železnej studničke a hlučne oslávili stretnutie u spolužiaka Roba Šimončiča - vedúceho tohto zariadenia.

8. marec 1979 bol smutný MDŽ. Skonal významný člen Traditional Clubu, hráč na banjo - Ing. Boleslav Boška. Vyrazil na túru do hôr a to ho skľalo. My s Ferom Kovárom sme zatiaľ na MDŽ predviedli ženám najprv umelecký výstup a potom nás nebolo dva dni. Načisto nás opantalo čaro MDŽ. Horko-ťažko sme sa z toho dostali bez ujmy na zdraví. Doteraz spomíname s Ferkom na MDŽ 1979 ako na „dalmatínsky“ deň. Prečo „dalmatínsky“, to už nikto nevie... Viliama Záborského, vynikajúceho herca SND, schvátil na zájazdovom predstavení infarkt myokardu. Priamo na javisku ostravského divadla mu tamojší kardiológ zachránil život.

Poľský pápež navštívil po prvý raz po pontifikácii rodné Poľsko. Americkí diplomati na teheránskej ambasáde budú dlhé mesiace rukojemníkmi Iránu. U nás je pokoj a poriadok - akurát roku 1979 všetko zdraželo. Vtedy sa to veľmi jemne nazývalo „úprava cien“. (Proti dnešku to boli skutočne drobné úpravy.) Vyrazili sme na vlakový divadelný zájazd dolu na Balkán - až do macedónskeho SKOPJE. Kolegovi Swanovi hneď po príchode do Macedónie ukradli kožuch! Inak bolo namáhavé turné veľmi úspešné.

Do našej televíznej relácie „Ktosi je za dverami“ prijali pozvanie sestry Vašáryové. Hrali štvorručne na klavíri a pre veľký úspech museli pridávať. Jaro Filip sa stáva stálicou na nebi showbiznisu.

Skupinka diaľkových turistov - Vlado Bednár, Tomáš Janovic a pisateľ týchto riadkov sa vyberá na týždňový horský pochod z Čadce do Luhačovíc. Konečne vidíme zblízka vrh Makyta, sedlá Bumbálku, Kasáreň a Vizovické vrchy. Pookriali sme. Zuzke Kocúrikovej sa pomaly končí materská dovolenka. V januári toho roku prišla na svet jej a Petrova prelestná dcéra Katarína. (Je celkom možné, že v tom roku rodili - okrem Zuzky - aj iné dievčatá, ale tie v mojich záznamoch nefigurujú.)

Dlho mi nebolo jasné heslo, ktoré som si poznamenal v ten rok do diára „Cylinder-Nitra“. Rozsiahlou namáhavou dedukciou som dospel k výsledku, že v roku 1979 som po vystúpení na výstave skla v areáli výstaviska v Nitre dostal na pamiatku sklenený cylinder na lampu. Aj touto cestou by som sa chcel organizátorom výstavy poďakovať. Oneskorene - ale o to srdečnejšie.

V Bratislave v roku 1979 boli iné výstavy. Taxikári sa na ne tešili, lebo INCHEBA znamenali zvýšený obrat. Pribudla aj FLÓRA - výstava kvetov - na ktorej sme sa cítili ako doma. Hovoria o mne, že som vydarený kvietok.

Július Satinský
SN, 12. februára 1998