1969: Na mesto začali padať kosáky a kladivá

Ešte funguje v Perugii na Zelenej striptíz. Len čo sa začali - chuderky striptérky - minulý rok nástupu „socializmu s ľudskou tvárou vyzliekať už aj s tým budú musieť tohto roku prestať!

Striptérky vo vinárni Perugia boli výrazným symbolom politického odmäku. Po príchode spriatelených armád (ktoré boli možno na bratislavské striptérky zvedavé?) - striptíz zrušili. Bola to škoda lebo tento druh umeleckej produkcie si získal v Bratislave veľa priaznivcov. Ja som bol v Perugii každý večer. Len čo sme s Lasicom dohrali Soireé premiestnil som sa na striptíz. Striptérky ma už poznali. Podaktoré sa ešte hanbili vyzliecť sa celkom donaha ale zo dňa na deň im to šlo lepšie.

Horšie to bolo s obecenstvom. Slovač bola v tom čase ešte veľmi okúňavá. Najmä na organizovaných predstaveniach. V rokoch 1968-69 bolo celkom samozrejmé že na MDŽ kúpili muži ženám k sviatku vstupenky na striptíz. Bolo to za peniaze ROH čiže na striptíze boli všetci. No keďže sedeli v hľadisku s manželkami strašne sa hanbili pozerať smerom na javisko. A tak sa tie chuderky vyzliekali a muži sa od hanby šli prepadnúť. Ešteže sa hanbili aj podaktoré účinkujúce - takže sa atmosféra na striptíze ustálila. Pochúťkové boli aj dievčiská ktoré pomedzi stoly predávali kvety a cigarety bez podprsenky. Keď sa to nahlo ponad stôl - pokúšali sa o našinca mdloby. Predsa len vtedy ešte Bratislava nebola takým veľkomestom ako teraz.

V roku 1969 už malo tradíciu aj futbalové stretnutie HERCI - NOVINÁRI. Celé mesto bolo na štadióne Slovana a sledovalo 7. júla obrovskú športovú show. Fotografka Zuzana Mináčová stačila mať ešte vernisáž snímok z augusta 1968, ale totalitná moc už priťahovala lis. Hneď 18. januára sa upálil na protest proti okupácii Československa v Prahe študent Jan Palach a 25. januára - keď mal pohreb - držala minútu ticha aj Bratislava. Solidarita z nás ešte nevyprchala. V divadle sme čítali pred predstavením nekrológ. Divadlo na Korze pomaly balilo krám.

Okupovaní Bratislavčania dali najavo svoju náladu cez hokej. Keď dal na MS Jožo Golonka Sovietskemu zväzu druhý gól (bolo to v prvý jarný deň - 21. marca 1969 a vyhrali sme vtedy nad Rusmi 2:0) - celá Bratislava jasala dlho do noci. V oknách svietili sviečky - všade horela túžba po slobode. Ernest Weidler vysiela MODRÚ VLNU a koria sa mu ženy všetkých vekových kategórií.

Redaktor vydavateľstva TATRAN Gabo Rapoš sa chystá vydať našu korešpondenciu s Lasicom a Horníčkom pod názvom TERNO. Rukopis však už do tlače nešiel. V roku 1969 už všeličo nešlo do tlače. V tom roku už zasa všeličo nešlo do kín a nad domami zažiarili neónové reklamy SOVIETSKE ŽELEZNICE - NÁŠ VZOR a iné geniálne nápisy. Široko-ďaleko najgeniálnejší nápis bol v Pezinku pri Bratislave: Vinárske závody Pezinok zdravia všetky pokrokové sily sveta!

V októbri sa chodilo na husacinu do Grobu. Pri hradskej na okraji obce stáli deti, a keď prichádzalo auto, bežali za ním a naviedli ho na rodný rodičovský dom s husacinou. Ak ste si chceli kúpiť v roku 1969 zahraničný voz, museli ste si obstarať tuzexové bony. V Tuzexe vám predali buď Renault 8 alebo Fiat 600. Bony vám predali pod rukou buď na východnom Slovensku alebo na Myjave. Z tých krajov malo najviac ľudí príbuzných na Západe.

Na sklonku roku 1969 umrela členka Slovenského národného divadla Frída Bachledová výrazná postava slovenského divadelníctva. Alexander Dubček sa stal veľvyslancom vo vytúženom Turecku a Armstrong (Američan slovenského pôvodu) pristál ako prvý človek z našej planéty 21. júla na Mesiaci! Všetci sme boli od radosti dva dni opití. So skupinkou kamarátov na čele so spisovateľom Vladom Bednárom sme vydali desať čísiel humoristického časopisu INFARKT. Popri ňom vychádzala jeho príloha MLADÁ TVORBA. Po desiatich číslach súdruhovia spozorneli a umravnili nás. Na Bratislavu začali padať počas roku 1969 kosáky a kladivá a postupne nás začal kropiť hustý komunistický dážď.

Július Satinský