Na Štúrovej vznikalo bankové centrum

Trhové námestie južne od Laurinskej brány sa zužovalo do akéhosi „slepého čreva“. Od križovatky dnešnej Štúrovej ulice s Grösslingovou, resp. Medenou smerom k Dunaju pokračovala len úzka krivolaká cestička medzi záhradami k Landererovmu palácu. Tú pred rokom 1890 v súvislosti s výstavbou prvého pevného mosta ponad Dunaj rozšírili a ešte do konca storočia aj zastavali reprezentačnými budovami.

Dnešnú Štúrovu ulicu vytýčil mestský inžinier Anton Sendlein a vtedy ju pomenovali podľa uhorského ministra obchodu a dopravy Gabriela Barossa, ktorý inicioval výstavbu pevného železničného a cestného mosta.

V prvom desaťročí 20. storočia postavili na nároží Štúrovej a Grösslingovej ulice trojposchodový obytný dom. Staval ho pravdepodobne Alexander Feigler. Po roku 1919 získala objekt bohatá Banka československých légií (Legiobanka). Počas 20. storočia objekt dva razy prestavali a zvýšili až na sedem poschodí. Dnes je sídlom Eximbanky. Na uhlopriečke križovatky postavili ešte pred rokom 1900 palác Rakúsko-uhorskej banky. Ten zvýšili po prvej vojne o jedno podlažie.

V roku 1923 vyrástol na ďalšom nároží (na pohľadnici zakrytý Bankou čsl. légií) palác vtedajšej Všeobecnej úvernej banky (teraz OTP) podľa projektu architekta A. Skuteczkého. Malo tu vzniknúť bratislavské bankové centrum. To však ostalo nedokončené.

Štefan Holčík
FOTO - Juraj Pajer a Oto Limpus