V zaniknutom kostole sú internátne izby
Od sedemnásteho do začiatku dvadsiateho storočia stál pod Hradom rozsiahly palác grófov Pálffyovcov. Pred svojou svadbou s Máriou Teréziou tam býval dokonca budúci rímsky cisár František Štefan Lotrinský ako uhorský miestodržiteľ.
Na vedutách mesta z prvej polovice 18. storočia býva preto palác označený ako „lotrinská rezidencia“. V devätnástom storočí Pállfyovci palác predali. Neskôr slúžil ako kasáreň. V jej areáli sa narodil geniálny sochár Fadrusz. Palác stál v rozsiahlej záhrade, mal niekoľko nádvorí. K zariadeniu paláca patrila aj súkromná kaplnka. Medzi rokmi 1920 a 1940 palác až na jedno krídlo zanikol a na jeho mieste vybudovali vysokoškolský internát Svoradov. Ako náhradu za renesančno-barokovú palácovú kaplnku, o ktorej zachovaní sa pôvodne uvažovalo, navrhli architekti G. Schreiber a Fr. Florián v areáli internátu moderný verejnosti prístupný kostol.
Sakrálny objekt z roku 1930 až 1931 je vo svojej hmote dodnes v princípe zachovaný, jeho interiér je však zničený, horizontálne predelený na niekoľko podlaží. Kostol mal pôvodne stáť na inom mieste areálu, až keď mesto poskytlo svoj pozemok, postavili ho kolmo na neskoršiu Škarniclovu ulicu. Interiér kostola bol pomerne malý, pôsobil však pomerne veľkolepo. Z historickej literatúry vyplýva, že v ňom bola mimoriadne dobrá akustika, a to aj napriek tomu, že mal čiastočne presklennú strechu, kamennú podlahu, mramorový oltár a nad ním mozaiku zo sklených kvádrikov.
V štyroch zasklených plochách plafónu boli vitráže s motívmi symbolov štyroch evanjelistov. V šiestich oknách v lodi boli inštalované farebné vitráže s motívmi postáv svätcov. Nad hlavným oltárom sa v kruhovom zhora osvetlenom okne nachádzala vitráž s motívom holubice Ducha svätého, na stene nad oltárom mozaika s motívom Ukrižovania na zlatom pozadí. Moderný mramorový oltár, situovaný o šesť schodov vyššie ako loď, bol obkolesený kovovým zábradlím s biblickým textom. Kostol zrušili a jeho priestor predelili na internátne izby po roku 1970.
Mozaika nad oltárom, dielo maliara Šimkoviča, sa dostala do kostola farnosti Na kalvárii, kde však pôsobí cudzo a neproporčne. Niektoré umelecké diela zariadenia kostola sa zachovali v iných sakrálnych objektoch mimo Bratislavy. Napríklad farebné okná z lode kostola sú zmenšené a upravené maďarskými nápismi a sú zachované v nenápadnom kostolíku v obci Kvetná neďaleko Štúrova. Kým svätá Alžbeta ostala svätou Alžbetou, svätcov Cyrila a Metoda prerobili na apoštolov Petra a Pavla. A obraz hradu Devína na tom istom okne jednoducho osadili „hore nohami“. No aspoň sa zachoval. Dvojitý apoštolský kríž z veže svoradovského kostolíka pri prestavbe zničili.
