Spomienky na niekdajšiu Valonskú ulicu V.

Prišla jeseň a s ňou púšťanie šarkanov na Firšnáli. Môjmu priateľovi z detstva Karolovi Menschymu, s ktorým som v jednom dome vyrastal, postavil šarkana jeho strýko Gejza báči. Od neho sme „odkukali,“ ako sa robí šarkan.

„Odkukávaním“ sme sa naučili mnohým užitočným prácam. Karol sa neskoršie venoval cyklistike a stal sa známym a úspešným pretekárom - reprezentantom. Dodnes sa stretávame a spomíname na naše detstvo na Valonskej ulici.

Tento článok dávam dokopy z našich spoločných zážitkov a spomienok. Zostali sme na to už len my dvaja. Ďalší naši vrstovníci z domu už nežijú. Na jeseň pôsobila Valonská ulica, osvetlená slabými plynovými lampami, veľmi romanticky. Jeseň na Valonskej ulici, kde bývalo viac vinohradníkov, znamenala, že prišli oberačky. Kone, ktorých chomúty boli ovešané zvončekmi, ťahali voz s kaďou plnou hrozna. Celou ulicou to krásne vyzváňalo. Bola to pre nás príležitosť nejaký ten strapec uchmatnúť. Jeseň, to bol čas, keď sa otvárali viechy. Vždy dve viechy mali otvorené. Po troch týždňoch prišli na rad ďalšie dve, a takto sa to striedalo. Raz ma tam otec zobral. On si dal dve deci vína a pre mňa kúpil krachelu (šumienku).

O chodník pred domom nemal náš domáci žiadnu starosť. V lete sme chodník pozametali a pokropili vodou. V zime očistili od snehu a ľadu. Nik nás k tomu nenútil. My deti sme to brali ako zábavu. V lete sme chodili na Kolibu zbierať maliny. Na jeseň hríby a gaštany. Po oberačke sme chodili do vinohradov „paberkovať“ hrozno. Do kostola sme chodili k saleziánom. Po omši sme dostali do preukazu pečiatku „Cratorium“. Na základe toho nás vpustili do herne, kde sme hrali pingpong alebo stolný futbal. V inom vyhotovení sme ho hrávali aj doma. Sögeš, ako sme hovorili nášmu kamarátovi, zohnal asi 1x1 metrovú drevenú platňu. Na tú sme nakreslili futbalové ihrisko. Bránky boli urobené z drevených hranolkov. Na to sa nalepil kúsok obväzu, a bránka bola hotová. Hráčmi boli gombíky položené na seba. Dolný bol väčší a horný menší. Navzájom boli spojené zápalkami. Brankár bola zápalková škatuľka vyplnená olovom. Každý z nás si dal meno nejakého známeho klubu. To boli turnaje!

Rudo Pinďák a Karol Menschy, Valonská ulica 26