Spomienky na niekdajšiu Valonskú ulicu III.

Naše športové podujatia sa odohrávali prevažne na Firšnáli. Pretekali sme sa v behu, v skoku do výšky, do diaľky a hrávali sme tam futbal. Ten sa hral aj v kišerdö, na rohu Štefanovičovej a Banskobystrickej ulice. Keď sa niekto opýtal, kam idete, odpovedi „ideme do kišerdö“ rozumel Čech, Maďar, Slovák aj Nemec. Bratislava bola viacjazyčná a tolerantná.

Na Valonskej ulici sa hral sóritáš. Bol to futbal s tenisovou loptičkou a hral sa na chodníku. Hrali dvaja proti dvom, pričom hráč sa smel loptičky dotknúť iba raz. Potom bol na rade súper. Vyžadovalo si to rýchly pohyb a reakciu. Ako deti sme sa chodievali kúpať do Pálfy. Keď sme povyrástli, kúpali sme sa v Dunaji, alebo sme išli na Poplpám či na pontónoch postavené kúpalisko na Dunaji. Poplpám bol asi v miestach, kde je teraz PKO. Za dnešným Závodom mieru bola vodná plocha, kde sa údajne prepadla tehelňa. Tam sme chodili tiež. V zime sa kúpalo v Grösslingu.

V našom dome bývali z môjho pohľadu dvaja vzácni ľudia. Bol to Gejzabáči a pán Havlíček. Obaja mali veľmi dobrý vzťah k deťom. Rodičia ma učili slušnosti. Pozdraviť a poďakovať sa bolo samozrejmosťou. Tá samozrejmosť dnes mnohým chýba. Tak sa stalo, že som jedného dňa stretol pána Havlíčka trikrát a zakaždým som ho pozdravil. Na to ma upozornil: Rudolfe, vždyť stačí, když se pozdravíme jednou za den! Posielal ma do trafiky, aby som mu kúpil viržínky (cigary). Vždy mi za to dal pár halierov, za ktoré som kúpil Brause (šumienku), s ktorou som sa podelil s kamarátmi. My deti sme sa delili o všetko. Občas ma poslal s vozíkom a učňom do prístavu. Bolo to tak na štyri hodiny práce. Za to som už dostal nejaké korunky, ktoré som dal mame. Pán Havlíček vo svojej dielni prerábal sporáky. Niekedy ma brával do Šúra na lov kačíc. Mal auto Aero 30. Hovorilo sa mu tiež Aero cililing, kvôli zvuku, ktorý vydávalo pri štartovaní. Auto zaparkoval na miernom svahu pri potoku. On šiel na poľovačku a ja som zatiaľ chytal ryby. Raz mi to nedalo pokoj a začal som skúšať, na čo tie rôzne páky v tom aute asi sú. Auto sa mi podarilo odbrzdiť a skončilo prednou časťou v potoku. Ty seš chtěl učit šoférovat, že jo? To bol celý jeho komentár. Zdvihol predok auta (bol to dvojmetrový chlap) a išlo sa domov. Toľko o dobrom človeku, pánu Havličkovi.

Rudolf Pinďák a Karol Menschy, Valonská ulica 26