Najstarší obraz Bratislavy je vo Florencii

V roku 1565 sa vo Florencii konala mimoriadna slávnosť. Knieža Cosimo Medici ženil svojho syna a dediča Francesca. Nevestou bola nimoriadne vznešená slečna: arcikňažná Johanna, dcéra cisára Ferdinanda a sestra prvého v Prešporku korunovaného uhorského kráľa Maximiliána.

O osude svojich potomkov rozhodli už dávnejšie ich rodiny a zosobášili ich „v zastúpení“ ešte v detskom veku. V skutočnosti teda mladá princezná Johanna prichádzala do Florencie ako „vydatá pani“, hoci svojho manžela mala ešte len spoznať. V čase dynastických zápasov neboli takéto sobáše detí ničím nezvyčajným. Mediciovci boli iste nadšení, že sa ich potomok stal zaťom rímskeho cisára, aj Habsburgovci museli byť veľmi spokojní s tým, že sa stávajú príbuznými rodiny Medici, z ktorej vyšli niekoľkí pápeži.

Aby sa mladá princezná cítila „ako doma“, upravovali niekoľko rokov mestský kniežací palác dnes známy pod menom Palazzo Vecchio. Okrem obytných miestností, kde mala žiť, bohato vyzdobili aj nádvorie paláca. Staršie kamenné stĺpy arkády okolo nádvoria pokryli vrstvou jemných štukových ornamentov, ktoré ešte aj pozlátili. Klenby arkád a steny pod nimi dostali pod vedením majstra Giorgia Vasariho maľovanú výzdobu. Do nástenných malieb zakomponovali sériu 14 veľkorozmerných pohľadov na „rôzne mestá v Rakúsku, v Čechách, v Uhorsku a v Tirolsku“. (Tirolsko ešte vtedy nepatrilo k Rakúsku.) Pohľady na najvýznamnejšie mestá krajín, kde panoval otec nevesty sa dodnes zachovali. V 16. storočí ich maľovali napochytro ako príležitostnú sviatočnú dekoráciu a asi nikto nepočítal s tým, že budú viditeľné ešte aj o 500 rokov. K najhoršie zachovaným patrí obraz mesta pod nápisom Possonia v kúte arkádovej chodby. Pod nápisom nad vedutou je namaľovaný nejasný mestský znak, ktorý ničím nepripomína znak mesta Bratislavy, v minulosti známej aj pod latinizovanou formou mena Posonium či Posonia. Znak, ktorý by mohol byť bratislavský, je namaľovaný nad obrazom rakúskeho Klosterneuburgu.

Napriek veľmi zlému stavu zachovania možno konštatovať, že autor maľby na stene použil ako predlohu známy drevorez Hansa Mayera z Augsburgu, na ktorom je zachytený priebeh korunovácie Maximiliána II. v Prešporku v roku 1563. Maľbu sa už v minulosti niekto pokúšal vyčistiť od niekoľko storočných nánosov špiny a konzervovať. Ostalo však len pri nedokončenom pokuse. Florentínski pamiatkari sú zásadne proti tomu, aby sa obraz Bratislavy reštauroval, aby sa doplnili zaniknuté (chýbajúce) časti. Majú asi zlú skúsenosť s obrazom rakúskeho mesta Graz. Ten je totiž už „reštaurovaný“, údajne na náklady jednej z bánk sídliacich v Grazi. „Reštaurátor“ však obraz doplnil tak, že dnes nepredstavuje Graz v 16. storočí, ale až po výstavbe mohutných barokových opevnení 17. storočia. Vznikol teda falzifikát a možno chápať postoj tamojších pamiatkarov, ktorí sa nechcú dopustiť ďalšej zásadnej chyby.