Zo starého cintorína zostala len kaplnka

V čase rekatolizácie v druhej polovici 17. storočia sa všetky cintoríny mesta vrátili katolíkom. Protestanti nesmeli byť na nich pochovaní. Získali však povolenie pochovávať svojich zosnulých na predmestí pred Michalskou bránou. Cintorín používali do konca 18. storočia.

Rozprestieral sa na mieste dnes zastavaných parciel na oboch stranách Konventnej ulice. Na cintoríne boli pochované mnohé významné osobnosti, najznámejšou z nich bol nepochybne Matej Bel. V 70. rokoch 19. storočia už nepoužívaný cintorín zrušili. V jeho osi vybudovali Konventnú ulicu, ostatnú plochu rozdelili na pravidelné stavebné parcely. Z cintorína ostali zachované len obvodové múry a jediný objekt - kaplnka nad kryptou, v ktorej odpočívali viaceré generácie šľachtickej rodiny Jeszenákovcov. Ich pozostatky ako aj náhrobníky preniesli do novej krypty na cintoríne pri Kozej bráne. Pôvodná kaplnka, pristavaná k ohradnému múru cintorína, sa ocitla vo dvore evanjelickej ľudovej školy (teraz farský úrad). Po druhej svetovej vojne ju používali ako dreváreň resp. sklad uhlia, jej historická hodnota sa však napriek nevhodnému využívaniu neznížila.

Táto zabudnutá stavebná pamiatka prežila dodnes vo svojom historickom prostredí. Nedávno však vznikol projekt vybudovať v jej tesnej blízkosti v susediacej záhrade zo strany Panenskej ulice niekoľkoposchodové garáže. A to aj napriek tomu, že v minulosti sa počítalo s tým, že historické záhrady patriace k meštianskym domom na Panenskej ulici ostanú zachované. Akékoľvek zahusťovanie zástavby na ich mieste je z hľadiska historického urbanizmu mesta nenapraviteľnou chybou.