Začali stavať burzu a dokončili univerzitu

Stavebný vývoj terajšieho Šafárikovho námestia sa v podstate zavŕšil na konci dvadsiatych rokov 20. storočia. Na parcele pri Vajanského nábreží stával predtým nízky hospodársky objekt z 19. storočia s otvoreným dvorom.

Po pripojení mesta k Československej republike, jeho premenovaní, a po usídlení krajinských úradov v meste sa ukázala potreba výstavby nových bánk a burzovej budovy. Ministerstvo financií a pražská vláda podporovali myšlienku vybudovania novej burzy v Bratislave. V súťaži zvíťazil projekt pražského architekta Františka Krupku. Stavbu podľa jeho projektu aj realizovali. Už počas stavby sa však ukázalo, že Bratislava viac než budovu burzy potrebuje dôstojné sídlo pre nedávno založenú univerzitu, ktorej jednotlivé fakulty boli provizórne umiestnené vo viacerých nevyhovujúcich objektoch.

Aby sa z finančníckeho paláca stal univerzitný objekt, boli potrebné pomerne malé úpravy. Ústredná sála burzy sa dala bez problémov zariadiť ako aula, v polvalcovom priečelí sa dali ľahko zriadiť prednáškové siene. Po roku 1930 sa pomaly zabudlo na to, čomu mala budova pôvodne slúžiť. Univerzita Komenského získala po druhej svetovej vojne ešte susednú budovu bývalého vojenského veliteľstva (tzv. vládna budova, dnes Filozofická fakulta) a novostavbu - prístavbu k pôvodnej Krupkovej budove.