Osamotený moderný dom na Konvetnej

V roku 1931 požiadal bratislavský cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania o povolenie vybudovať na svojich pozemkoch predĺženie Židovskej ulice až k námestiu pred Grassalkovichovým palácom (pôvodne Suché mýto, teraz Hodžovo námestie).

Mestská regulačná komisia návrh predbežne zamietla a odporúčala počkať na nový, ktorý malo vypracovať regulačné oddelenie magistrátu. Realizácia sa posunula až do sedemdesiatych rokov 20. storočia, keď v súvislosti so stavbou Nového mosta vznikla aj terajšia Staromestská ulica s vyústením na Hodžovo námestie.

V súvislosti s projektovanou prestavbou Suchého mýta postavili už v roku 1930/31 obytný dom na Konventnej ulici 17. Keďže bolo potrebné rešpektovať historickú budovu Evanjelického lýcea z 18. storočia, ako aj Veľký (vtedy ešte nemecký) evanjelický chrám, novostavbu architekt J. Konrad projektoval ako nárožný objekt s oknami do susednej parcely, ktorá bola cirkevným majetkom. Nepravidelný pôdorys parcely vyžil tak, že medzi dve krídla objektu využil schodište trojuholníkového pôdorysu so zaobleným hrotom, ku ktorému sa z ulice vchádza pomerne dlhou vstupnou chodbou. Dom s troma poschodiami je na nároží zvýšený o ďalšie poschodie. Na každom poschodí (okrem najvyššieho) boli pôvodne situované dva priestranné a veľmi moderne riešené byty.

Predpokladalo sa, že podobný moderný obytný dom vznikne aj na mieste nízkeho vinohradníckeho domu medzi touto novostavbou a už prv postaveným objektom Astórie, ktorý ostal torzom bez pôvodne projektovaných obytných podlaží a ktorý bude onedlho demolovaný.