Na fasáde sú portréty známych luteránov

Zástavba dolnej časti Palisád pri vyústení na pôvodné Suché Mýto (dnešné Hodžovo námestie) vznikla v posledných rokoch 19. a na začiatku 20. storočia. Po prvej svetovej vojne bol voľný jediný nezastavaný pozemok a to bola záhrada evanjelickej cirkvi za domami na Panenskej 25 a 27.

Pred postavením moderného ústavu s nemocnicou (1912) v dome číslo 25 žili a pôsobili evanjelické sestry diakonisy. V druhej polovici 20. rokov sa cirkev rozhodla pozemok zhodnotiť. V roku 1929-1930 tam postavili nájomný dom, vlastne dvojdom, ktorý projektoval tunajší architekt Christian Ludwig. Neskôr sa preslávil stavbou prvého bratislavského „mrakodrapu“ pre Rudolfa Manderlu. Evanjelický dom na Palisádach 46 a 48, pred vojnou Lutherhaus, je moderná štvorposchodová (zo strany dvora päťposchodová) železobetónová stavba s odsadeným najvyšším podlažím a plochou strechou. Na rozdiel od iných vtedy v Bratislave postavených domov sa na jeho fasáde uplatnila výrazná a ojedinelá kamenná dekorácia. Široké združené okná sú v strede členené horizontálne profilovanými kamennými pilierikmi, ktoré pripomínajú architektonické detaily juhonemeckej drevenej architektúry. Vo vertikálnych úsekoch fasády nad dvoma vchodmi, za ktorými sa nachádzajú schodištia, sa uplatnili kamenné reliéfy majstra Alojza Rigeleho. Predstavujú portréty významných osobností luteranizmu od Martina Luthera a Filipa Melanchtona cez prešporských kazateľov Jozuu Wegelina a Mateja Bela až po portréty superintendentov cirkvi 18. a 19. storočia.

Portréty nie sú označené nápismi, okoloidúci ich vnímajú len ako dekoráciu fasády, identifikovať ich dnes vie len zasvätený. Budova je od 50. rokov sídlom úradu generálneho biskupa ev. a.v. cirkvi na Slovensku.