Fasádu divadla zdobili tri nahé múzy

Dolná časť dnešného námestia SNP pri vyústení do Štúrovej ulice sa zásadne zmenila v 40. rokoch 20. storočia. Tam, kde do námestia vyúsťujú ulice Laurinská a Gorkého (vtedy Goetheho), na mieste komplexu budovy Všeobecnej úverovej banky a Divadla P.O. Hviezdoslava, stálo pôvodne päť či šesť obytných domov.

Dom pri Gorkého ulici vznikol 1812 prestavbou časti mestského opevnenia spolu s Pekárskou baštou, ktorá stála na juhovýchodnom hrote stredovekých mestských hradieb. Novostavbu banky a divadla projektovali architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. Stavba bankovej budovy nemohla v období druhej svetovej vojny pokračovať tak rýchlo ako sa pôvodne plánovalo. V divadle P. O. Hviezdoslava sa začalo hrať až v roku 1955 hrou Herodes a Herodias. Fasádu vstupnej časti divadla na mieste bývalého Scharitzerovského domu ozdobili troma nahými ženskými postavami (múzy Thalia, Melpomene a Terpsichore) v nadživotnej veľkosti od sochára Františka Draškoviča. Sochy sú vytesané z nekvalitného hořického pieskovca, jedna z nich bola už v šesťdesiatych rokoch natoľko poškodená, že ju museli odstrániť.

Pestrofarebné vitráže v oknách vestibulu na prvom poschodí sú zhotovené podľa návrhov Janka Alexyho. Steny hľadiska boli pôvodne ozdobené freskami Františka Gajdoša, ktoré v štýle socialistického realizmu predstavovali vítanie vojakov víťaznej sovietskej armády slovenským ľudom. Dnes sú maľby zakryté dreveným obložením stien, ktorým sa výrazne zlepšila aj akustika divadelnej sály.