• História
  • 07.10.2006 16:20

Grófsky palác býval klenotom v ulici

0 0

Najzanedbanejším objektom Štúrovej ulice je dnes šľachtický palác, ktorý bol v čase jej vzniku jej klenotom. Ulica vznikla v súvislosti s výstavbou prvého stabilného mosta na Dunaji (1890-91) rozšírením starej krivolakej a úzkej uličky medzi záhradami.

Pomenovali ju Barossovou na počesť vtedajšieho uhorského ministra, ktorému mesto vďačilo za pomoc pri rozhodnutí vlády most postaviť. Pozdĺž ulice vznikol rad nájomných meštianskych domov. Medzi nimi si dal postaviť mestský palác gróf Vidor Csáky, ktorý väčšinu roku s rodinou žil na svojich majetkoch na Spiši alebo vo Viedni a v Budapešti. Projekt vypracoval viedenský architekt Heinrich Adam, a palác podľa jeho projektu postavil tunajší stavebný podnikateľ Ludwig Eremit. Reprezentačné priestory paláca a byt grófskej rodiny bol na druhom poschodí. Na priečelí je zdôraznený balkónom s umelecky kovaným zábradlím medzi dvojicami stĺpov, ktoré nesú rozoklaný segmentový štít. V štíte je umiestnený spoločný znak manželov pod grófskou korunou. Vľavo (z heraldického hľadiska vpravo) je umiestnený znak rodiny Csákyovcov, vedľa neho znak manželky grófa Csákyho Anny z rodiny grófov Normann-Ehrenfels. Ich spojený monogram VCA je ústredným motívom zábradlia balkóna. Palác mal už v čase svojho vzniku zavedený vodovod, plyn, elektrinu a ústredné kúrenie. Sály na hlavnom podlaží boli navzájom prepojené zasúvacími dverami, hala bez okien medzi nimi bola osvetlená cez sklenenú strechu s maľovanými sklenenými tabuľkami. Schodište a reprezentačné miestnosti boli vyzdobené nádhernými štukatúrami.

Pôvodný nábytok ani dekoratívne umelecké diela sa v paláci nezachovali, časť výzdoby prežila druhú svetovú vojnu (keď bol palác v majetku firmy Baťa), ale využívanie objektu ako sídla polikliniky po druhej svetovej vojne znamenalo necitlivé zásahy do interiérov. Škoda že sa palác po roku 1990 nestal sídlom niektorého zastupiteľského úradu. Určite by dnes na Štúrovej ulici „nestrašil“.


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.