Aj Bratislava už mala svoje veľké derby

Aj vo futbalovej Bratislave túžili po príťažlivom derby. Teda po súbojoch dvoch najlepších a súčasne aj silných miestnych klubov. Takých, aké prežívali v Prahe (Sparta - Slavia), Viedni (Austria - Rapid) alebo v Budapešti (Ferencváros - Hungária)...

V medzivojnovej česko-slovenskej lige k bratislavskému derby dôjsť nemohlo, lebo zo Slovenska hrali v najvyššej súťaži len futbalisti v belasom drese. Určitú rivalitu vyvolávali zápasy I. ČsŠK Bratislava - Ligeti SC, ale v amatérskom rúchu to nebolo to pravé derby.

To pravé sa črtalo po založení armádneho futbalového klubu. Tak totiž vznikla Armádna XI, ktorá sústreďovala predovšetkým mimoriadne talentovaných mladých hráčov z vidieka. A čo bolo dôležité, vedeli k nim získať schopného trénera, na verejnosti z rasistických dôvodov utajovaného Leopolda Šťastného, inak chráneného výnimkou prezidenta Tisa. Silný armádny tím sa vyznamenal hneď v prvom roku. Počas jari 1941 sa sformovalo také silné mužstvo, že remizovalo s majstrovským ŠK Bratislava 1:1 po takých obojstranných výkonoch, že nadchli divákov. Všetko veštilo rodiace sa žiaduce bratislavské derby. Bolo však ešte treba vyčkať na tento punc, lebo vojaci si museli vybojovať účasť v najvyššej súťaži v práve založenej divízii. Samozrejme, vyhrali ju s veľkou prevahou a na jeseň 1942 mohlo dôjsť k prvému ozajstnému bratislavskému derby.

V tíme Armádnej XI čo hráč, to pojem v slovenskom futbale: Reimann - Vanák, Riedl - Gašpar, T. Kováč, J. Tibenský - Bolček, Bielek, Baláži, Petrášek, Vysocký. Toto mužstvo bola prisilné aj v najvyššej súťaži. Veľmi úspešné ťaženie nováčika v samotnej lige prilákalo na Tehelné pole rekordnú návštevu 12-tisíc divákov. Skvelý boj sa skončil najtesnejším výsledkom - po góle Petráška víťazstvom vojakov 1:0. Cestu k ligovému prvenstvu mu nemohol zahatať ani ŠK Bratislava v prvom derby. Nevídaný záujem kulminoval aj v ďalších troch vzájomných ligových stretnutiach - na jar 1943 sa ŠK Bratislava revanšoval za jesennú prehru 0:1 víťazstvom 2:1 nad už istým majstrom OAP (takto sa premenovala Armádna XI pre jarnú odvetu), čo zariadili gólmi Kvasnica a Arpáš.

Blížiaci sa front dovolil už len dva ligové zápasy: Na jeseň 1943 sa súperi rozišli bezgólovou remízou a na jar 1944 OAP vyhral 3:2, ale to mu už k obhájeniu majstrovského titulu nepomohlo. Predchádzala tomu totiž nevídaná produktivita WM-systému belasých, z ktorých sa stal v pravom zmysle slova v ofenzívnom chápaní gólostroj. Tréner Ferdinand Daučík mal majstrovsky vynovené mužstvo: Tomanovič (Vaňatka) - Vanák, Bačkor, Žáček - Švantner, Karel - Záni, Arpáš, Tegelhoff, Luknár, Podhradský. Rovnako ako OAP v sezóne 1942/43, aj belasí o rok neskôr získali titul s náskokom siedmich bodov!

Na najbližšie bratislavské derby sa však potom čakalo takmer desať rokov - stal sa ním duel Slovan - Červená hviezda...

Jozef Kšiňan, Igor, Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)