Po symbolickej účasti do ríše propagandy

Los Angeles uvítalo účastníkov hier X. olympiády 1932 z 37 krajín, keď hospodárska kríza nepriaznivo zasiahla hlavne do účasti európskych krajín.

Hry po všetkých stránkach úspešné, na ktorých sa po prvý raz objavili stupne víťazov s troma stupienkami a ktoré si nedali ujsť ani hollywoodske hviezdy na čele s Ch. Chaplinom, dopadli pre výpravu siedmich olympionikov Československa ziskom štyroch medailí. Jediným Slovákom bol rodák z Banskej Štiavnice, atlét Andrej Engel (v behoch na 100 i 200 m vypadol v rozbehoch).

V tieni hákových krížov a otvorenej propagácie fašizmu s osobnou prítomnosťou Hitlera boli otvorené v Berlíne hry XI. olympiády 1936 s účasťou vyše 4000 športovcov zo 49 štátov, medzi nimi aj 64 z bývalého Československa. Prvýkrát putoval olympijský oheň z bájnej Olympie do dejiska hier, paradoxne práve do bašty fašizmu. Výsledným rezultátom našej výpravy boli 3 zlaté, 5 strieborných a jedna bronzová medaila. Dve zo strieborných vybojovali aj slovenskí športovci. Tú prvú gymnastka Matilda Pálfyová (1912-1944) ako členka gymnastického družstva ČSR z Jednoty Košice. Druhé striebro si vybojoval na zápasníckej žinenke v ľahkej váhe trnavský rodák Jozef Herda (1910-1985), v tom čase zápasník AFK Waldes Praha, obyvateľ Bratislavy od roku 1942, keď zápasil postupne za ŠK, Ursus, Lokomotívu a Dunajplavbu.

Druhou Slovenkou vo výprave bola Margaréta Schieferová (1914-?), atlétka z VŠ Bratislava, v Berlíne 12. v hode diskom, ktorá si nomináciu vybojovala titulom majsterky republiky i čs. rekordom (36,66 m). Venovala sa aj šprintom, diaľke, výške i guli. Nedarilo sa ani jej dvom oddielovým kolegom, ktorými boli vrhač Valér Barač (1909-1991), výbušný atlét a doktor medicíny, ktorý v oboch svojich disciplínach - vo vrhu guľou i hode diskom - vypadol v kvalifikácii a Pavol Maľa (1910-1970), vyradený v kvalifikácii hodu oštepom. Tento očovský rodák vytvoril v roku 1933 čs. rekord (63,09 m), ktorý vydržal 14 rokov, no OH ho nezastihli v najlepšej forme.

Výraznejší úspech sa nepodaril ani vodným pólistom v strede s Michalom Schmuckom a Rudolfom Krocom z PTE Bratislava, ktorí boli (po OH 1928) na svojej druhej olympiáde, keď vypadli už v základnej skupine. Lepšie sa v Berlíne darilo členovi Sokola IV Bratislava Janovi Sládkovi (1907-1984), ktorý dopomohol gymnastom ČSR k štvrtej priečke. Českej národnosti boli aj boxeri obliekajúci dres ŠK Slávia Bratislava Rudolf Bezděk a František Doležal, no obaja vypadli už v prvom kole.

Igor Machajdík
(Pokračovanie nabudúce)