Domy pre bankárov pripomínajú vilu

K historickým názvom ulíc v Bratislave patrí aj dnes pre mnohých Bratislavčanov kuriózne znejúci názov Palisády. V nemčine sa ulica (cesta) volala Palisadenweg, v maďarčine Védcoloputca.

Dnešný názov je trochu skrátený, presný preklad by bol „Ulica pri palisádach“ alebo (pre každého, kto vnímal palisády smerom z jadra stredovekého mesta) „Ulica za palisádami“.

Palisády boli dôležitým prvkom opevnenia mesta. Boli to mohutné drevené pne zarazené do zeme tesne vedľa seba, takže pôsobili ako drevená hradba. Bývali osadené do umelo navŕšeného zemného násypu a z vonkajšej strany prístup k nim obyčajne znemožňovala priekopa.

Kedy vzniklo také opevnenie ako druhý prstenec hradieb v Prešporku, nie je známe. Určite však postavili palisády na ochranu územia medzi múrom opevneným mestom a vonkajším hradným opevnením najneskoršie v 30. rokoch 16. storočia, keď hrozilo nebezpečenstvo, že sem pritiahne turecká armáda. Keď neskôr tiahli Turci na Viedeň (boli tam porazení v roku 1683), bolo potrebné palisádové opevnenie spevňovať.

Územie medzi palisádami a kráľovským hradom bolo obývané už v stredoveku (Panenská ulica). V prvej polovici 17. storočia si v hornej časti územia pri ceste do hradu postavil prepychový kaštieľ prešporský župan gróf Pavel Pálffy. Tým palisády ešte získali na význame, lebo chránili aj sídlo vtedy najdôležitejšieho uhorského magnáta.

Záhrady domov, ktoré stáli pozdĺž palisád, najmä na Panenskej ulici, boli pomerne dlhé, siahali až k palisádovému opevneniu. Majitelia domov museli až do konca 18. storočia udržiavať pás pri hradbách priechodný, aby sa tam v prípade potreby mohli ľahko pohybovať obrancovia mesta.

V priebehu 19. storočia už nepotrebné palisádové opevnenie spustlo a postupne zaniklo. Majitelia priľahlých pozemkov si na jeho miesto predĺžili svoje záhrady. Až po roku 1890 sa začalo na ich mieste stavať. Z bývalej cesty pozdĺž palisád sa stala ulica. Dnes už zo záhrad pri palisádach jestvuje len zlomok. Najznámejší je fragment bývalej Jeszenákovskej záhrady, dnes známy pod menom posledného majiteľa ako Slubekova záhrada.

Aj za palácom na Panenskej ulici 11 bývala bohatá záhrada, v ktorej rástli aj cudzokrajné dreviny. Po prvej svetovej vojne ho vlastnil bankový riaditeľ Trebisch, ktorý dal v záhrade postaviť svojej zomrelej manželke pomník. Pomník z carrarského mramoru získaného z rozbitého pomníka Márie Terézie, vytesal sochár Alojz Rigele. Dnes je pomník s fontánkou uložený v sklade, lebo na jeho druhom mieste v Sade Janka Krála ho vandali znehodnotili postriekaním sprejovými farbami.

Pomník zo záhrady odstránili už pred rokom 1924, keď záhradu od dedičov pôvodného majiteľa získala Zemská banka. Na ploche záhrady pri ulici Palisády dala banka postaviť obytné domy pre svojich zamestnancov.

Dva domy, ktoré pripomínajú väčšiu vilu (č. 26 a 28), postavili v roku 1924 podľa projektu architekta Františka Kříža. Architektúra domov je importom z hlavného mesta republiky - z Prahy. Architekt Kříž sa inšpiroval stavbami Josefa Gočára a Pavla Janáka. Od nich čerpané prvky pretvoril podľa vlastných predstáv.

Typické pre vtedajšiu architektúru sú najmä valcový nárožný arkier, mohutné zábradlie lodžie a vysoký štít. Ornamentálne motívy vyskladané z neomietaných tehál používali v Bratislave aj iní architekti, napríklad Balán a Grossmann na budove YMCA či Dušan Jurkovič na dvojvile na Krátkej ulici. Mimoriadny zmysel projektanta pre detail sa prejavil na plytkom oblúčkovom motíve, ktorý zdobí podhľad podstrešnej rímsy.

Objekt sa zachoval vo výnimočne dobrom stave, hoci niektoré lodžie zamurovali a nahradili oknami, a na prízemí osadili na okná veľmi nevhodné mreže.

Na dome je osadená pamätná tabuľa spisovateľovi Elovi Šándorovi, ktorý tam v rokoch 1933 až 1952 býval a v posledných rokoch života pôsobil ako riaditeľ Investičnej banky, ktorá vznikla po roku 1948 z bývalej Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, ktorej predchodcom bola česká Zemská banka.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus