Zlé hygienické podmienky na Dornkappli

Z rozprávania rodičov a starších príbuzných, ako aj z dostupných štatistických údajov a iných dokumentov je zrejmé, že v začiatkoch budovania predmestskej časti Dornkappel (dnes Trnávka) v rokoch 1920 - 1939 boli veľmi zlé hygienické podmienky. Negatívne ovplyvňovali aj zdravotný stav jej obyvateľov.

Základnou zložkou hygieny je neškodná voda, ktorej bol na Dornkappli nedostatok. Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia tu bolo asi 450 studní, z nich len približne tri štvrtiny s pitnou vodou. Tá však zapáchala po síre, lebo z neďalekej chemickej továrne vypúšťali sírnatú vodu do otvoreného kanála (nazývaného Smradľavka), ktorý pretekal cez toto územie.

Okrem toho na pozemkoch obyvateľov Dornkapple z 573 evidovaných záchodov v roku 1934 (z počtu necelých 1000 obývaných izieb s približne 6300 bývajúcimi) bola väčšina umiestnená v záhradách vo forme latrín bez splachovacích rúr a vody. Výkaly z plechovej nádoby sa zakopávali väčšinou na pozemkoch, na ktorých sa pestovali aj poľnohospodárske plodiny. To všetko znehodnocovalo kvalitu vody a v mnohých prípadoch sa stala nevhodnou na pitie a varenie.

Časť obyvateľov brala pitnú vodu zo 7 verejných studní, ktoré vybudovalo mesto v roku 1929. Tie však boli od bytov v niektorých prípadoch vzdialené. V roku 1936 bolo len necelých 10 % bytov napojených na mestský vodovod. Zavedenie vodovodu stálo najmenej 600 Kč, pričom výkopové práce si musel vykonať objednávateľ. Takúto investíciu si veľká časť obyvateľov, najmä nezamestnaní nemohli dovoliť.

Nedostatok vody sťažoval umývanie a kúpanie obyvateľov. Len niektorí si mohli dovoliť raz do týždňa ísť do mestského kúpeľa. Len málo bytov malo kúpeľne. Ani naša rodina, ktorá patrila medzi zámožnejšie, nemala kúpeľňu. V práčovmi sme mali pozinkovanú vaňu bez výtokového otvoru, do ktorej sme museli zohriatu vodu nalievať a použitú vylievať do kanála.

Nedostatok neškodnej vody spôsobil aj to, že zuby si umývala len časť obyvateľstva (v niektorých rodinách sa zuby umývali len pred návštevou u lekára). Kuchynský riad sa umýval len studenou vodou. Aj pranie bielizne bolo problematické. Jeden lekár povedal rodičom, že v rodinách nezamestnaných nemali mydlo, aby si mohol po prehliadke pacienta umyť ruky.

Zlepšovanie hygienických podmienok postupovalo len pomaly až s rastom životnej úrovne, najmä po roku 1939.

Viera Hupková Houšková
(Pokračovanie nabudúce)