Aký dopravný režim budeme mať v Bratislave?

Bratislava leží v strede Európy a vzhľadom na nárast počtu automobilov sa v najbližších rokoch rozhodne o tom, či dopravný režim v meste bude mať juhovýchodný (balkánsky) alebo severozápadný (západoeurópsky) charakter.

V meste s juhovýchodným režimom dopravná polícia už rezignovala na situáciu a križovatka v centre vyzerá tak, že chodci prejdú ďalej len po ceste vzhľadom na úplne zatarasené chodníky autami a skútrami. Svetelnú signalizáciu chodci i autá ignorujú, pravda, chodci vzhľadom na ich väčšiu zraniteľnosť musia na zelenú prechádzať v húfoch, lebo len tak zabránia prúdu aut prechádzať na červenú.

Rýchlosť v meste sa dodržuje len vtedy, keď je vodič v pomalom prúde áut, ktorý sa nedá predbehnúť ani z jednej, ani z druhej strany. V každom voľnom úseku vodič maximálne zrýchľuje. Cudzinca predbieha pri prvej príležitosti za každých okolností, pretože vie, že ho bude zdržiavať dodržiavaním rýchlosti. Dopravné značenie o prednosti v jazde má nižšiu prioritu ako trúbenie.

Mesto so severozápadným režimom cestnej dopravy sa dá stručne charakterizovať tak, že sa v ňom dodržujú dopravné predpisy. Aj v meste, v ktorom ste prvý raz, môžete absolvovať bez stresu cestu autom do centra, pretože pri rýchlosti 50 km/h, ktorú všetci dodržujú, ste schopný sledovať dopravné značenie. Znie to neuveriteľne, ale väčšina vodičov je schopná aj na veľmi dlhom rovnom a voľnom úseku v meste (vyskytuje sa napríklad v nedeľu ráno) dodržiavať predpísanú rýchlosť. Keď závistlivo pochválite mentalitu domorodého vodiča, zahrá to do autu tým, že si vraj nevieme predstaviť, o koľko by ho v nasledujúcom roku obrali poisťovne, keby sa s niekým ťukol.

Zaujímavé sú aj odpovede chodcov v takomto meste na otázku, prečo neprechádzajú cestu na červenú, keď je úplne voľná. Odpovede sú: podporoval by som neporiadok, deti by to napodobňovali a mohli by to raz zle odhadnúť, mohol by ma vidieť niekto, kto ma pozná a považoval by ma za neporiadneho a nezodpovedného človeka.

Mimo centra, v obytných štvrtiach úplne severozápadného mesta, sa tiež parkuje aj na chodníkoch, pri počte áut sa tomu v niektorých častiach nedá vyhnúť, ale kto to chce využívať, musí mať v aute vyložený doklad, že platí mestskej časti za to ročnú daň, ktorá sa môže využívať len na zlepšovanie čistoty a životného prostredia v takto postihnutých štvrtiach.

Nuž, sme na križovatke. Na to, aby sa v Bratislave presadil severozápadný dopravný režim, smernica EÚ nebude stačiť.