Železnice prispôsobiť modernizáciu siete potrebám mesta

Sumu prevyšujúcu pätnásť miliárd korún v súčasných cenách má prekročiť úhrn investícií do troch veľkých stavieb, ktoré chcú Železnice Slovenskej republiky realizovať na území hlavného mesta alebo v bezprostrednom dotyku s ním.

Najmenšou z nich, v hodnote 100 miliónov korún, je elektrifikácia trate z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu v rámci chystaného železničného prepojenia koridorov Európskej únie s výhľadom priameho napojenia letiska na železničnú sieť. Tá je zároveň aj prvou z nich - mala by sa stať skutočnosťou na budúci rok. V tejto súvislosti sa hovorí aj o termináli, ktorý by mal slúžiť nielen pre kargo, ale aj pre integrovanú dopravu.

Ráta sa aj s projektom revitalizácie železničných staníc, z ktorých mnohé majú charakter technických pamiatok, vrátane hlavnej bratislavskej stanice. V jej areáli je navyše múzeum dopravy, ktoré mohlo byť modernizáciou stanice ohrozené. Zrejme sa tak nestane, železnice chcú rešpektovať aj kultúrne hodnoty, hoci prvoradá je technická modernizácia.

„Pri všetkých stavbách už od ich prípravy budeme úzko spolupracovať s mestom,“ povedal pre Bratislavské noviny generálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený. „Radi by sme v Bratislave rokovali o veľkých projektoch nielen s pamiatkármi, ale so všetkými, čo majú právo vyjadriť sa v stavebnom konaní.“

Ďalšie dva projekty totiž značne zasiahnu do štruktúry a života mesta. Prvým je dokončenie prepojenia koridorov únie s napojením letiska na bratislavskú sieť železníc. Na tejto stavbe sa má preinvestovať 1,2 miliardy korún.

Vyvrcholením modernizácie železníc na území mesta v najbližších desiatich rokoch je potom akcia za viac ako 14 miliárd korún. Ide o železničné prepojenie európskych koridorov s priamym napojením letiska na túto sieť. V tejto súvislosti D. Zelený vyhlásil, že tunel pre superrýchle vlaky nie je konkurenciou a ani neohrozuje budúci nosný dopravný systém mesta, ale naopak má sa budovať tak, aby sa vzájomne dopĺňali. V tejto súvislosti zdôraznil, že železnice vyvinú väčší tlak na dodávateľov, aby stavby odovzdávali podľa kontraktov v dohodnutom termíne a kvalite pri plnom rešpektovaní environmentálnych noriem, teda aj čo najmenšieho obťažovania obyvateľov.

(gub)