Už 40 % prostriedkov MHD v Bratislave tvorí elektro doprava

Vznik nových zastávok železničnej dopravy či využívanie Dunaja ako dopravnej komunikácie sú oblasti, ktoré chce mesto v rámci svojich spoluprác rozvíjať. Uviedla to námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvílová počas diskusie o udržateľnej budúcnosti miest na konferencii VÚB Atlas Fórum.    

Zdroj: Unsplash

​Do MHD sa už vrátilo 90 % cestujúcich v porovnaní so situáciou pred pandémiou.

„Je dôležité, aby obyvatelia všetkých 17 mestských častí mali vytvorené podmienky a projekty, kde sa radi zdržiavajú, sú vhodné na socializáciu. Je prioritou mesta, aby mali vo svojej blízkosti všetko potrebné a nemuseli tráviť nevyhnutne čas dopravou. Riešením je pre nás koncept mesta krátkych vzdialeností,“ povedala Tatiana Kratochvílová v kontexte vízie udržateľného rozvoja, ktoré mesto vypracovalo v podobe strategického plánu Bratislava 2030. Zámerom je, aby sa mesto nerozvíjalo len smerom von, ale aby sa zastavovali prázdne plochy, kde je vízia stavať napríklad nájomné byty. „Doteraz sa mesto rozširovalo primárne za hranice a jediná funkcia, ktorá tam vznikala, je bývanie. Ľudia sú nútení cestovať do mesta do škôl, práce, zdravotníckych zariadení.“ 

Dunaj ako jedna z priorít

„V tomto momente sú pre nás prioritou spolupráce pri schvaľovaní a realizácii projektov, ktoré mesto realizuje, ale hlavne spolupráce pri riešení dopravy, takej na ktorú mesto akt nemá,“ uviedla námestníčka primátora Bratislavy a uviedla, že jednou z oblastí, ktoré sú aktuálne v hre, je aj využívanie Dunaja ako ďalšieho dopravného módu. „Dunaj je dôležitou súčasťou stratégie Bratislava 2030 aj z hľadiska tvorby dunajského parku. Spájame sa pri tomto zadaní so všetkými stakeholdermi s cieľom priblížiť Dunaj Bratislavčanom a urobiť úpravy brehu tak, aby bol čo najprístupnejší,“ hovorí Tatiana Kratochvílová.

Zdroj: VÚB

​Tatiana Kratochvílová hovorila na konferencii VÚB Atlas Fórum o budúcnosti Bratislavy. 

Význam rieky pre zelenú budúcnosť meste počas diskusie VÚB Atlas Fórum, ktorá sa konala 24. mája ma Tyršovom nábreží, vyzdvihol aj Julian Popov, člen Európskej Klimatickej Nadácie a predseda predstavenstva BPIE (Building Performance Institute Europe). „Očakávam, že s čoraz väčšími dopadmi klimatickej krízy sa bude význam Dunaja v Bratislave stále zvyšovať. Jeho potenciál je veľký, nielen z hľadiska biodiverzity, hľadania nových možností dopravy ale aj z hľadiska jeho potenciálu fungovať ako prirodzený systém ochladzovania,“ vyjadril sa Julian Popov, ktorého vízia Bratislavy aj ďalších európskych miest sa v horizonte najbližších 10 rokov spája najmä s významným nárastom zelene, návratom biodiverzity a konceptom mestských parkov, rozvojom peších zón, odklonom od modernistickej architektúry a plnou elektrifikáciou hromadnej dopravy.

Hromadná doprava musí mať v Bratislave prednosť 

Riešenie dopravnej situácie predstavuje jednu z najzásadnejších oblastí, ktoré sú súčasťou strategického plánu udržateľného rozvoja Bratislava 2030. Podľa slov Tatiany Kratochvílovej dopravný podnik v hlavnom meste dnes zabezpečuje už 40 % dopravy formou elektro dopravy.

„Pozitívne vnímame, ako sa ministerstvo dopravy aktuálne snaží riešiť tému železníc. Železničná doprava je pre budúcnosť Bratislavy veľmi dôležitá. Sme radi, že sa v tomto zmysle pri rozširovaní mesta rozvíja aj spolupráca s BSK a developermi, ktorí hľadajú riešenia nahrádzania individuálnej dopravy a snažia sa v určitých oblastiach využívať potenciál železníc – komunikujú so štátom, aby vznikli nové zastávky, ktoré pomôžu riešiť dopravu v meste,“ uviedla počas VÚB Atlas Fóra námestníčka primátora Bratislavy, ktorá ocenila aj podporu zastupiteľstva a mestských poslancov v riešení otázky financovania dopravného podniku mesta Bratislavy. „Aj napriek obrovskému dlhu, ktorý nám vznikol počas covidu, sme nechceli tieto výkony zastaviť. Sme radi, že sa už ľudia do MHD vracajú. Už máme 90 % cestujúcich v porovnaní so situáciou pred covidom.“

(CŠ, PR)