Dopravný podnik vysvetľuje zdražovanie cestovného zvyšovaním daní a iných cien
Nedávne zvyšovanie cien cestovného v mestskej hromadnej doprave vyvolalo nevôľu verejnosti. Dopravný podnik Bratislava argumentuje tým, že je odkázaný na cenovú politiku jeho jednotlivých dodávateľov - viacerých monopolných.
Podľa generálneho riaditeľa DPB Jána Zachara sa to týka predovšetkým pohonných látok, vrátane zvýšenej spotrebnej dane, elektrickej energie, vozidiel MHD a ich náhradných dielcov. „V týchto rozhodujúcich položkách je medziročné zvýšenie cien viac ako štatistickým úradom zverejnená miera inflácie,“ konštatoval. Ako dodal, v európskych krajinách sú rôzne modely financovania verejnej dopravy, upravené zákonnou formou. Tak je možné zabezpečiť financovanie verejnej dopravy na inej úrovni a v inej kvalite, pričom aj v týchto krajinách sa cestovné upravuje, väčšinou podľa modelu, že základné cestovné predstavuje asi jedno promile priemernej mesačnej mzdy v danom meste, resp. regióne. Dotáciami sa potom vyrovnávajú straty z výkonov vo verejnom záujme. „Žiaľ, v Slovenskej republike dosiaľ nie sú zákonom upravené dane tak, aby ich časť bola smerovaná priamo do dopravy, a to nielen do vlastného výkonu dopravnej činnosti, ale aj do obnovy vozového parku a infraštruktúy - diaľnic, ciest miestnych komunikácií, železničných, električkových a trolejbusových tratí a podobne,“ zdôraznil.
J. Zachar poukázal tiež na nárast cien vozidiel MHD. Ako tvrdí, autobus s kapacitou asi 70 cestujúcich stál v roku 1991 asi 800-tisíc korún, v tomto roku je to až 8 miliónov, cena veľkokapacitného autobusu pre asi 110 osôb sa zvýšila z 1,93 milióna v roku 1991 na súčasných 12 miliónov. Električka s kapacitou asi 250 cestujúcich, ktorá v roku 1992 stála 6,36 milióna, dnes stojí 80 miliónov. Podobne je to aj s cenami trolejbusov: v roku 1991 bola cena trolejbusu s kapacitou asi 70 cestujúcich necelý milión korún, dnes je to 13 miliónov, trolejbus s kapacitou asi 110 osôb, ktorý v roku 1992 stál 2,53 milióna, teraz stojí 20 miliónov.
Podľa J. Zachara sa tiež neustále zvyšujú aj náklady na opravy, údržbu a odpisy vozidiel. Svoju úlohu zohráva aj veková skladba vozidiel - čím sú staršie, tým sú vyššie náklady na ich údržbu. V Bratislave je 400 vozidiel MHD po dobe životnosti. Napriek tomu má dopravný podnik nižšie prevádzkové náklady oproti porovnateľným podnikom v Českej republike (o asi 20 percent, v porovnaní s Prahou o vyše 50 percent), oproti európskym mestám sú len tretinové. Pritom došlo aj k redukcii počtu zamestnancov. Ako zdôraznil J. Zachar, treba sa vážne zaoberať legislatívou tak, aby na poskytovania výkonov vo verejnom záujme boli dostatočné zdroje, aby bola kvalita dopravných služieb na európskej úrovni a zároveň výška cestovného spĺňala kritériá atraktivity pre cestujúceho.
Ostáva len veriť, že súčasné vedenie mesta, ktoré od začiatku svojho pôsobenia venuje verejnej doprave zvýšenú pozornosť, dokáže presadiť také zmeny, ktoré by v pozitívnom zmysle slova pocítila cestujúca verejnosť.